Tajomstvo odhalené: V tomto veku začína mozog rýchlo starnúť

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Pozrite si tiež archívne video o precvičovaní mozgu.

Starnutie mozgu sa neprejavuje len zabúdaním. Najnovší výskum ukázal, že existuje nenápadný, ale presne merateľný jav, ktorý môže naznačovať začínajúci úpadok mozgových funkcií ešte skôr, než sa objavia klasické príznaky. A týka sa to každého z nás – nielen starčekov v domove dôchodcov.

Magnetická rezonancia ukázala niečo zvláštne

Tím neurovedcov z USA použil funkčnú magnetickú rezonanciu (fMRI) na sledovanie mozgovej aktivity u viac než 450 ľudí vo veku od 20 do 80 rokov. Skúmali, ako sa mení aktivita v mozgu počas pokojového stavu – teda keď človek „na nič nemyslí“. A práve vtedy si všimli niečo, čo sa predtým prehliadalo.

Mozog doslova „zlyháva v pozadí“ – stráca schopnosť vyladiť sa do optimálneho odpočinkového režimu. Vedci to prirovnávajú k tomu, ako keď motor auta na voľnobeh začína zadrhávať.

Podľa autorov štúdie uverejnenej v PNAS sa tento proces začína okolo 44. roku života, keď mozog začína starnúť zrýchľujúcim sa tempom - počas tohto obdobia sa zložitá nervová sieť, ktorá tvorí mozog, začína rozkladať - a trvá približne do 67. roku života. Potom mozog, samozrejme, starne ďalej, ale pomalšie ako predtým.

Ticho v hlave je dôležitejšie, než sa zdá

Počas pokojového režimu sa v mozgu aktivuje takzvaná „default mode network“ – sieť oblastí, ktoré sa zapínajú, keď sme v pokoji, premýšľame alebo snívame s otvorenými očami. Práve táto sieť sa vekom začína rozpadať. Výsledok? Znížená schopnosť regenerácie, horšia koncentrácia, náchylnosť na depresie alebo dokonca Alzheimerovu chorobu.

Ticho v hlave teda nie je len metafora – je to merateľný a veľmi dôležitý signál zdravého mozgu.

Dá sa starnutie mozgu spomaliť?

Dobrá správa: Áno. Vedci upozorňujú, že práve táto „tichá“ časť mozgovej aktivity sa dá trénovať. Ako?
– Meditáciou,
– kvalitným spánkom,
– mentálnou hygienou (obmedzenie multitaskingu, stresu a digitálneho zahltenia),
– a tiež fyzickou aktivitou, ktorá má preukázateľný vplyv na funkčnosť tejto siete.

Mozog podľa výskumníkov reaguje na starostlivosť ako sval – keď ho „uvoľníš“ v správnom momente, pracuje lepšie, dlhšie a spoľahlivejšie.

A čo z toho vyplýva pre nás?

Nie je to o tom, že si musíš hneď kúpiť jogamatku a začať cvičiť dychové cvičenia. Ale možno by stálo za to večer na chvíľu vypnúť mobil, sadnúť si v tichu a dať svojmu mozgu šancu... nič nerobiť. Lebo práve vtedy sa ukáže, ako veľmi ešte funguje.