Touto technikou si Vikingovia podmanili polovicu sveta

Historici sa dodnes čudujú, ako ďaleko sa vikingskí dobyvatelia dostali.

Vikingovia po stáročia skúmali a plavili sa na mnohé vzdialené miesta. Hoci hlavným cieľom ich plavieb bola Severná Amerika, Newfoundland, vynára sa otázka, či sa dostali aj do Afriky, na Blízky východ alebo do Ázie. Hlavnou motiváciou Vikingov bola moc a bohatstvo. Vedeli, že obchodovaním môžu zbohatnúť, ale časom si uvedomili, že už nemusia obchodovať, stačí, keď si vezmú, čo potrebujú.

V období Vikingov sa organizované flotily mladých mužov vydávali v letných mesiacoch na nájazdy a na jeseň sa vracali s bohatou korisťou. Časom sa však títo dobyvatelia usadili na nových územiach, priviedli so sebou rodiny a založili trvalé osady a dôležité obchodné cesty.

Prvé výpravy viedli do severného Škótska, potom pokračovali na Hebridy, Faerské ostrovy a dokonca na Island. Skutočne pôsobivou udalosťou bolo, keď preplávali Atlantik a dosiahli juhozápadnú časť Grónska. Nakoniec dosiahli Newfoundland. Hoci sa v severoamerickom osídlení dlho nezdržali, tento námorný výkon si získal celosvetové uznanie.

Východná expanzia Vikingov mala iný charakter. Preplávali Baltské more a cez ruské vnútrozemské vody sa dostali do Kyjeva a Novgorodu. Odtiaľ postupovali smerom k Byzantskej ríši a Bagdadu. Tu sa Vikingovia zamerali najmä na obchod, integrovali sa s miestnym obyvateľstvom a ekonomicky sa posilnili.

O južnej expanzii Vikingov sa vie len málo, ale začiatkom 11. storočia sa dostali zo severného Francúzska cez Pyrenejský polostrov až na africké pobrežie. Nikdy sa nepokúsili prekročiť Saharu kvôli ťažkostiam a nedostatku vodných ciest.

Éra Vikingov sa skončila v polovici 11. storočia, keď kontakty s rôznymi kultúrami, politické zmeny a nástup kresťanstva viedli k zmene spoločenských postojov. Vikingovia však významne prispeli k poznávaniu a formovaniu sveta a ich kultúra zanechala stopy aj v odľahlých oblastiach.