Prečo nám pripadajú klauni strašidelní? To neuhádnete

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Existujú divné veci, o ktorých si ľudia jednoznačne myslia, že sú strašidelné – medzi ne patria napríklad bábky alebo klauni. Príliš veľa štúdií o tejto problematike nenájdeme, ale jedna vec je istá, strašidelnými sa nám vo väčšine prípadov zdajú veci, ktoré sú záhadné. Ak nevieme, čo dotyčného motivuje, považujeme to za strašidelné.

Zdroj: stocksnap

Všetci pociťujeme vnútorný nepokoj a mrazenie z toho, keď vieme, že niečo nie je v poriadku. V londýnskom múzeu hračiek Pollock's je jedna celá izba plná bábik a nie náhodou ju nechali, až na koniec prehliadky, keďže tam mnoho ľudí vôbec nechce vojsť.

V podstate to nie je nič nové. Keď Edison vyhotovil svoje prvé bábky, ľudia nimi veľmi nadšení neboli. Mysleli si, že sú hrôzostrašné a veľa ich nepredal. S klaunmi je situácia podobná, nie náhodou tak často účinkujú v hororových filmoch.

Prečo je to tak?

Podľa psychológov ide o niekoľko faktorov. Jedným z nich je ten, ktorý Freud nazval znepokojujúcim (uncanny). U bábok je to predovšetkým tým, že na prvý pohľad by mali byť ľuďmi a zrazu zistíme, že nimi nie sú – táto dvojakosť v nás vyvoláva negatívny pocit. Rovnaký nepokoj cítime aj v prípade, keď zvieratám vo photoshope prirobia ľudské oči, je to v poriadku, ale len naoko.

Pri klaunoch je najväčším prekvapením ich úsmev. V nasilu sa smejúcich ľuďoch je niečo divné a nevysvetliteľné, hlavne, ak to nemá moc do činenia so šťastím. Možno nás tento pocit prenasleduje už od dôb dvorných bláznov: tým, ktorým sa nepodarilo rozosmiať panovníka, bol spravený násilne na tvári trvalý úsmev. Strach z predmetov podobajúcich sa ľuďom má aj vlastné špecifické označenie, nazýva sa automatonofóbia a stav tých, ktorí trpia nepremožiteľným strachom z bábik, sa nazýva pediofóbia.

Pud sebazáchovy

Aj keď nám z bábok a klaunov behá mráz po chrbte, nepovažujeme ich za strašidelné – sú to dva odlišné pocity. Ten druhý môžeme na základe výskumov pripísať tomu, že „niečo nie je v poriadku“ a mráz nám najčastejšie behá po chrbte v prípade nejednoznačnosti: keď sa na nás niekto pozerá s veľkým úškrnom a má v ruke nôž, nie sme si istí jeho úmyslami.

Tento pocit máme v prípade kontroverznej situácie, vtedy sa o slovo hlási náš pud sebazáchovy. Naučili sme sa byť opatrní a máme to naprogramované. Keď sa ocitáme vo vyhrotenej situácii, ovplyvňuje to naše spoločenské chovanie aj v súčasnosti.

Trochu prekvapí, že muži sa považujú za viac strašidelných ako ženy. Výskum poukázal aj na najstrašidelnejšie činnosti, medzi ktoré patrí pozorovanie: dokonca pozorovanie vtákov. Je zrejmé, že tiché pozorovanie v nás vyvoláva vnútorný nepokoj. A neživé bábky často nerobia svojimi očami nič iné. Práve preto v nás vyvolávajú negatívny pocit.