Ako v horore: Katastrofa zmenila mozgy obyvateľov na sklo
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: Pixabay
Starobylé zničené mesto stále dokáže prekvapiť výskumníkov svojimi tajomstvami.
Na svete je mnoho zvláštnych miest, kde staroveké ruiny ukrývajú pozostatky dávno zabudnutých civilizácií a kde môžu cestovatelia pocítiť, ako história ožíva prostredníctvom zachovaných budov a artefaktov. Na to, aby ste zažili takýto magický okamih, nemusíte cestovať ďaleko, pretože v Európe sa nachádzajú jedny z najznámejších ruín na svete, ktoré boli objavené pred stáročiami a stále dokážu prekvapiť bádateľov a záujemcov o historické záhady.
Mesto Pompeje je staroveká rímska zrúcanina neďaleko Neapola. Má dlhú históriu a bolo založené na lávovej plošine v 6. storočí pred naším letopočtom. Vďaka svojej polohe bolo dobre chránené, čo umožnilo mestu rýchly hospodársky a politický rozvoj.
Malo pohnutú históriu, keďže bolo pod gréckou nadvládou a neskôr sa stalo súčasťou vznikajúcej Rímskej ríše. Jeho pád spôsobila práve poloha, ktorú zakladatelia považovali za takú výhodnú. V roku 79 n. l. Vezuv, ktorý po 4 000 rokoch opäť vybuchol, úplne zničil toto veľkolepé a bohaté sídlo. Jeho obyvatelia, pochovaní pod horúcim sopečným popolom, doslova skameneli a stali sa sochami bolestnej spomienky na večnosť.
Archeológovia už v múroch kedysi prosperujúceho mesta objavili nespočetné poklady, pričom mnohé budovy a zariadenia sa po katastrofe zachovali relatívne neporušené a zachovali a verne zobrazujú život jeho obyvateľov.
Najnovšie výskumy, prezentované v článku Vice, však odhalili doteraz neznáme a strašné tajomstvo. Na rozdiel od predchádzajúcich názorov to nebol horúci popol, ktorý spôsobil smrť všetkých ľudí. Mnohí ľudia sa ani nedožili dramatického okamihu, keď sa mesto ponorilo do tmy, pretože mrak horúceho popola, ktorý dosahoval viac ako 555 stupňov Celzia, sa prehnal mestom, nechal zmiznúť ľudí a premenil ich mozgy na sklo.
Výskumný tím pod vedením geologičky Alessandry Penso z Rímskej univerzity sa pomocou nánosov dreveného uhlia nájdených v ruinách snaží získať jasnejší obraz o tragickom osude miesta a o tom, ako sa katastrofa odohrala. To nám môže pomôcť nielen odhaliť tajomstvá histórie, ale aj lepšie pochopiť sopečné erupcie a pripraviť sa na ne v budúcnosti.