Klamali nám o pyramídach celý čas? Tri záhadné predmety menia dejiny

Veľká pyramída je prázdna. Úplne. Žiadna múmia, žiadne poklady, žiadny list s návodom „ako postaviť 146-metrový kamenný kolos“. Až na tri malé predmety, ktoré archeológom nedajú spať už 150 rokov.

V roku 1872 narazil britský bádateľ Waynman Dixon v úzkych šachtách takzvanej Kráľovnej komnaty na zvláštnu trojicu:
medený hák, dokonale vybrúsenú žulovú guľu a kúsok cédrového dreva.
Dnes sú známe ako Dixonove relikvie – jediné „hmatateľné“ predmety z vnútra Veľkej pyramídy.

A práve ten najnenápadnejší objekt – úlomok dreva – spustil vedecké zemetrasenie.

Kus dreva po desaťročia chýbal, až kým sa znova neobjavil v zbierkach univerzity v škótskom Aberdeene. Vedci ho okamžite podrobili rádiokarbónovej analýze… a výsledok vyrazili dych.

Drevo pochádza z rokov 3341 – 3094 pred n. l.
To je o približne 500 rokov staršie, než vláda faraóna Chufua (Cheopsa), ktorému je stavba pyramídy oficiálne pripisovaná.

Žiadne malicherné číslo.
Týchto 500 rokov je časová priepasť, ktorá môže preorať celé dejiny Egypta.

Odborníci ponúkajú dve vysvetlenia:

• cédrové drevo bolo v Egypte extrémne vzácne, takže sa používalo opakovane a uchovávalo celé generácie,

• alebo pyramída naozaj stojí na starších základoch, než pripúšťajú učebnice.

Neil Curtis, kurátor univerzitných zbierok, tvrdí:
„Je to staršie, než sme si mysleli. Buď pochádza z vnútra mimoriadne starého stromu, alebo bolo drevo dlhé roky uskladnené a používané.“

A čo tie ďalšie predmety?

• Medený hák mohol byť rituálny nástroj na otváranie tela pri pohrebných obradoch.

• Žulová guľa možno slúžila ako pracovný nástroj pri vyrovnávaní kamenných blokov.

Ale nikto to nevie naisto.
A práve preto sa Dixonove relikvie stali symbolom najväčšej neznámej v dejinách egyptskej archeológie.