Objav vo Švédsku prepisuje príbeh o psoch

Vedci objavili na malom švédskom ostrove pozostatky 5 000 rokov starých vlkov, ktorí sa tam nemohli dostať sami. Objav naznačuje, že pravekí ľudia sa o vlkov starali dávno predtým, než sa z nich stali dnešné psy.

Vedci si celé desaťročia mysleli, že cesta od vlka k psovi bola pomerne jednoduchým procesom. Nový objav zo Švédska však ukazuje, že vzťah medzi ľuďmi a vlkmi mohol byť oveľa zložitejší.

Výskumníci zo Stockholm University, Francis Crick Institute, University of Aberdeen a University of East Anglia objavili v jaskyni Stora Förvar na ostrove Stora Karlsö pozostatky dvoch vlkov starých približne 3 000 až 5 000 rokov. Svoje výsledky publikovali v prestížnom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).

Objav je výnimočný z jednoduchého dôvodu. Stora Karlsö je malý ostrov v Baltskom mori s rozlohou len 2,5 štvorcového kilometra a prirodzene na ňom nežijú žiadne suchozemské cicavce. Vlky sa tam cez otvorené more nemohli dostať vlastnými silami. Vedci preto dospeli k záveru, že ich na ostrov museli dopraviť samotní ľudia, pravdepodobne na člnoch.

Ešte väčšie prekvapenie priniesla genetická analýza. DNA potvrdila, že nejde o psy ani o ich krížence, ale o skutočných eurázijských vlkov. Napriek tomu niesli znaky života po boku človeka.

Ako sa z divokých vlkov stali naši najvernejší spoločníci? Toto krátke video od PBS Eons vysvetľuje najnovšie poznatky o domestikácii psov a ukazuje, prečo môže nový objav 5 000 rokov starých vlkov zo švédskeho ostrova výrazne zmeniť naše predstavy o spoločnej histórii ľudí a vlkov:

Analýza izotopov ukázala, že sa živili tuleňmi a rybami – presne tým, čo jedli aj obyvatelia ostrova. To naznačuje, že ich ľudia pravidelne kŕmili. Jeden z vlkov bol navyše menší než bežní jedinci na pevnine a jeho genetická rozmanitosť bola mimoriadne nízka. Takéto znaky sa často objavujú u izolovaných alebo človekom riadených populácií.

Vedci objavili aj vlka s vážne poškodenou končatinou. Zranenie by mu vo voľnej prírode pravdepodobne znemožnilo úspešne loviť, no napriek tomu prežil dostatočne dlho na to, aby sa poškodenie zahojilo. Aj to naznačuje, že mohol dostávať potravu alebo určitú starostlivosť od ľudí.

Výskumníci zatiaľ netvrdia, že išlo o domestikované zvieratá. Objav však ukazuje, že praveké komunity mohli vlkov chovať, kŕmiť alebo cielene spravovať tisíce rokov predtým, ako vznikli psy v podobe, akú poznáme dnes. Ak sa tieto závery potvrdia aj ďalšími nálezmi, história domestikácie psa bude zrejme potrebovať výrazné prepísanie.