V Číne našli zvláštnu stopu, ktorá tam čakala stáročia

Na prvý pohľad vyzerali ako obyčajné poškodené nádoby. To, čo zostalo na ich stenách, však archeológom prezradilo príbeh starý viac než tisíc rokov.

Výskumníci skúmali tégliky objavené v areáli kráľovského paláca kráľovstva Nanyue v dnešnom Guangzhou na juhu Číny. Tri dobre zachované exempláre pochádzajú z 9. až 10. storočia a boli súčasťou oficiálnej metalurgickej dielne. Výsledky výskumu zverejnil odborný časopis Antiquity vydávaný Cambridge University Press.

Najväčšie prekvapenie sa skrývalo v mikroskopických zvyškoch materiálu. Analýzy odhalili oxid zinočnatý, zlúčeniny zinku, meď aj drobné kvapôčky mosadze. Podľa tímu ide o priamy dôkaz, že remeselníci na tomto mieste mosadz nielen spracovávali, ale aj vyrábali.

Používali pritom proces známy ako cementácia. Materiál obsahujúci zinok sa zahrieval spolu s meďou alebo zliatinou medi. Zinok sa následne dostal do kovu a vznikla mosadz. V analyzovaných stopách vedci identifikovali napríklad mosadz s obsahom približne 11 až 17 percent zinku.

Výroba mosadze bola technologicky náročnejšia, než sa môže zdať. Pozrite si, ako funguje starý proces cementácie, pri ktorom sa meď spájala so zinkom:

Nález je dôležitý preto, že písomné pramene síce opisovali mosadz v Číne už v tomto období, no priame archeologické dôkazy o jej miestnej výrobe boli veľmi vzácne. Tégliky z Guangzhou teraz poskytujú najstarší známy fyzický dôkaz výroby mosadze vo východnej Ázii.

Záhada však nekončí samotným kovom. Guangzhou bolo významným medzinárodným prístavom a výskumníci upozorňujú na podobnosti s technológiami známymi z islamského sveta. Je preto možné, že znalosti o výrobe mosadze putovali do južnej Číny po námorných obchodných trasách spolu s obchodníkmi a remeselníkmi. Autori však nehovoria o jedinej definitívnej trase prenosu technológie.

Niekoľko malých nádob tak môže odhaľovať oveľa väčší príbeh – o tom, ako sa pred tisíc rokmi presúvali medzi vzdialenými civilizáciami nielen tovary, ale aj technologické know-how.