V Číne našli zvláštnu stopu, ktorá tam čakala stáročia
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
V čínskom Guangzhou objavili archeológovia nenápadné nádoby, ktoré priniesli výnimočný dôkaz o stredovekej technológii. Chemické stopy v starých téglikoch ukázali, že miestni remeselníci vyrábali mosadz už v 9. až 10. storočí.
Zdroj: Freepik.com
Na prvý pohľad vyzerali ako obyčajné poškodené nádoby. To, čo zostalo na ich stenách, však archeológom prezradilo príbeh starý viac než tisíc rokov.
Výskumníci skúmali tégliky objavené v areáli kráľovského paláca kráľovstva Nanyue v dnešnom Guangzhou na juhu Číny. Tri dobre zachované exempláre pochádzajú z 9. až 10. storočia a boli súčasťou oficiálnej metalurgickej dielne. Výsledky výskumu zverejnil odborný časopis Antiquity vydávaný Cambridge University Press.
Najväčšie prekvapenie sa skrývalo v mikroskopických zvyškoch materiálu. Analýzy odhalili oxid zinočnatý, zlúčeniny zinku, meď aj drobné kvapôčky mosadze. Podľa tímu ide o priamy dôkaz, že remeselníci na tomto mieste mosadz nielen spracovávali, ale aj vyrábali.
Používali pritom proces známy ako cementácia. Materiál obsahujúci zinok sa zahrieval spolu s meďou alebo zliatinou medi. Zinok sa následne dostal do kovu a vznikla mosadz. V analyzovaných stopách vedci identifikovali napríklad mosadz s obsahom približne 11 až 17 percent zinku.
Výroba mosadze bola technologicky náročnejšia, než sa môže zdať. Pozrite si, ako funguje starý proces cementácie, pri ktorom sa meď spájala so zinkom:
Nález je dôležitý preto, že písomné pramene síce opisovali mosadz v Číne už v tomto období, no priame archeologické dôkazy o jej miestnej výrobe boli veľmi vzácne. Tégliky z Guangzhou teraz poskytujú najstarší známy fyzický dôkaz výroby mosadze vo východnej Ázii.
Záhada však nekončí samotným kovom. Guangzhou bolo významným medzinárodným prístavom a výskumníci upozorňujú na podobnosti s technológiami známymi z islamského sveta. Je preto možné, že znalosti o výrobe mosadze putovali do južnej Číny po námorných obchodných trasách spolu s obchodníkmi a remeselníkmi. Autori však nehovoria o jedinej definitívnej trase prenosu technológie.
Niekoľko malých nádob tak môže odhaľovať oveľa väčší príbeh – o tom, ako sa pred tisíc rokmi presúvali medzi vzdialenými civilizáciami nielen tovary, ale aj technologické know-how.