Ruskí vedci pitvali tvora z doby ľadovej: Starého 40 000 rokov
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: FreePik
Sibírsky permafrost ho dokonale zakonzervoval.
Podľa vedcov z Jakutska, ktorí výskum uskutočnili, sa po prvýkrát podarilo pitvať vlka z doby ľadovej, ktorý zahynul približne pred 44 000 rokmi. Zdochlinu vlka našli v roku 2021 v Abijskom okrese v Jakutsku na severovýchode Ruska, ale až teraz ju vedci mohli podrobne preskúmať. Pitva sa uskutočnila v laboratóriu Severovýchodnej federálnej univerzity v Jakutsku v druhej polovici júna.
Albert Protopopov, vedúci oddelenia prehistorickej fauny Jakutskej akadémie vied, uviedol, že je to prvýkrát na svete, čo sa našiel takýto neskoropleistocénny dravec. „Jeho vek je približne 44 000 rokov a takýto nález sa ešte nikdy predtým nenašiel,“ dodal. Približne 95 percent územia pokrýva večný ľad, kde teploty v zime občas klesajú až na mínus 64 stupňov Celzia. Večný mráz odviedol vynikajúcu prácu pri konzervovaní mŕtvoly vlka, ktorá sa zachovala takmer neporušená.
V oblasti Jakutska sa v dôsledku klimatických zmien zvyšuje frekvencia zvieracích pozostatkov vyzdvihnutých z permafrostu. Toto je však prvýkrát, čo sa veľký predátor, akým je vlk, našiel v takom dobrom stave. Protopopov uviedol, že kadávre bylinožravých zvierat sa nachádzajú často, ale takýto veľký predátor, ktorý bol len o niečo menší ako jaskynné levy alebo medvede v minulosti, je mimoriadne vzácny.
Vedci tvrdia, že tento vzácny nález by mohol poskytnúť poznatky o pleistocénnej histórii regiónu. Hĺbkové štúdie by mohli odhaliť, čím sa vlk živil a ako bol príbuzný s vlkmi, ktorí kedysi obývali severovýchodnú Euráziu. Vzorky zozbierané počas pitvy pomôžu vedcom lepšie pochopiť životný štýl vlka a jeho ekologickú úlohu.
Výskum by mohol priniesť významné výsledky nielen pre paleontológiu, ale aj pre evolučnú biológiu. Vďaka štúdiu predátorov z doby ľadovej môžu vedci lepšie pochopiť, ako sa tieto zvieratá prispôsobili extrémne chladným podmienkam a aké genetické zmeny nastali počas evolúcie druhu.
Takéto zistenia sú mimoriadne dôležité aj z hľadiska globálnych klimatických zmien, keďže topenie večného ľadu odhaľuje čoraz viac starobylých pozostatkov, ktoré nám môžu pomôcť pochopiť minulé klimatické zmeny a ich dôsledky. Štúdiom pozostatkov z doby ľadovej môžu vedci získať cenné údaje, ktoré pomôžu predpovedať a riadiť budúce klimatické zmeny.