Číňania poslali ľudí pod arktický ľad: To, čo tam zažili, mení hru

Pod kilometrami ľadu, v prostredí, kde zlyhanie znamená istú smrť, sa odohrala misia, na ktorú si doteraz trúfli len veľmoci s jadrovými ponorkami. Teraz to dokázala Čína – a po prvý raz tam neposlala stroj, ale ľudí.

Na konci septembra sa do Šanghaja vrátili štyri čínske výskumné lode po najväčšej arktickej expedícii v histórii krajiny. Jej najvýraznejším momentom bol ponor s posádkou pod súvislý arktický ľadový štít. Hlbokomorské vozidlo Jiaolong sa s výskumníkmi na palube dostalo do miest, kam sa bežne nedostanú ani satelity, ani autonómne drony.

Potápať sa pod arktickým ľadom patrí medzi absolútne najnebezpečnejšie operácie na planéte. Hrubá ľadová pokrývka blokuje komunikáciu, znemožňuje rýchly návrat na hladinu a každá nečakaná porucha môže skončiť tragédiou. Stačí zlyhanie navigácie, mechaniky alebo energetického systému – a posádka nemá kam uniknúť. Aj preto takýto výkon doteraz zvládli len Spojené štáty, Sovietsky zväz a Británia, a to výlučne s vojenskými ponorkami.

Čínski vedci však tentoraz zbierali dáta. Počas ponorov odobrali vzorky vody, sedimentov, hornín aj hlbokomorských organizmov priamo z dna Severného ľadového oceánu. Ide o materiál, ktorý môže výrazne prispieť k pochopeniu toho, ako sa Arktída mení v dôsledku globálneho otepľovania a ako sa extrémny život dokáže prispôsobovať tlaku, chladu a tme.

Za čistou vedou však stojí aj stratégia. Arktída nie je len laboratórium – je to budúca križovatka sveta. Skrýva obrovské zásoby surovín a nové námorné trasy, ktoré sa s ústupom ľadu postupne otvárajú. Čína to vie a už pred rokmi označila Arktídu za svoju „novú strategickú hranicu“, hoci sama neleží v polárnom kruhu. Počet jej výskumných projektov v regióne za posledné dve dekády prudko narástol.

Oficiálne ide o vedu. Neoficiálne však Čína práve dokázala, že vie operovať tam, kde sa rozhoduje o budúcej moci, zdrojoch aj kontrole planéty. A to pod ľadom, kam sa ešte donedávna nikto neodvážil.