Arktída skrývala tajomstvo: Spochybňuje hranice medzi kontinentmi
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: AI
V kanadskej Arktíde odhalili paleontológovia takmer kompletnú fosíliu vyhynutého nosorožca. Ide o mimoriadny objav, ktorý nielenže predstavuje najsevernejší nález tohto druhu, ale zároveň spochybňuje doterajšie teórie o migrácii zvierat medzi Európou a Severnou Amerikou.
Nový druh nosorožca, ktorý sa prechádzal Arktídou pred 23 miliónmi rokov, odkazuje na drsné podmienky, v ktorých bol objavený v kráteri Haughton na ostrove Devon v Nunavute. Ironicky, v období raného miocénu, keď tento nosorožec žil, bola táto oblasť príjemným lesným biotopom.
"Pozoruhodné na tomto arktickom nosorožcovi je vynikajúci stav kostí. Sú zachované trojrozmerne a minerálmi boli nahradené len čiastočne," vysvetľuje Marisa Gilbertová, spoluautorka štúdie. "Objavených bolo približne 75 percent kostry, čo je na fosíliu neuveriteľne kompletné." Exemplár, ktorý bol pôvodne objavený už v roku 1986 a postupne dopĺňaný, tak poskytuje unikátny pohľad do života dávnych nosorožcov.
Výskumníci odhadujú, že Epiatheracerium itjilik bol v porovnaní s modernými druhmi menší a štíhlejší. S výškou približne 1,7 metra sa svojou veľkosťou približoval dnešnému indickému nosorožcovi. Na rozdiel od neho však "mrazivý" nosorožec roh nemal. Podľa opotrebovania lícnych zubov vedci usudzujú, že exemplár uhynul v ranom až strednom dospelom veku.
Objav je dôležitý nielen z hľadiska evolúcie nosorožcov. Analýza kostí totiž naznačuje, že staroveké zvieratá migrovali z Európy do Severnej Ameriky oveľa neskôr, ako sa doteraz predpokladalo, potenciálne až v miocéne. Predpokladá sa, že táto migrácia bola umožnená prostredníctvom dnes už zatopeného Severoatlantického pevninského mosta.
Doposiaľ sa však usudzovalo, že tento most slúžil na presun druhov len do doby pred približne 56 miliónmi rokov. Nález E. tak prepisuje naše chápanie pohybu zvierat naprieč kontinentmi v dávnej minulosti.
"Pridanie tohto arktického druhu do rodokmeňa nosorožcov teraz ponúka nové poznatky o našom chápaní ich evolučnej histórie," uviedla Dr. Danielle Fraserová, hlavná autorka štúdie. Objav "mrazivého" nosorožca tak prináša cenné informácie o dávnych dobách a svedčí o prekvapivých cestách, ktorými sa uberala evolúcia života na Zemi.