Vedci vytvorili živý plast. Potom sa sám zničil

Vedci vytvorili plast, ktorý sa po aktivácii dokáže rozložiť sám a bez vzniku mikroplastov.

Tím autorov v časopise ACS Applied Polymer Materials predstavil materiál, ktorý označujú ako „živý plast“. Nejde o plast, ktorý by sa hýbal alebo správal ako organizmus. Jeho zvláštnosť je inde: priamo v polyméri sú ukryté neaktívne spóry baktérie Bacillus subtilis, ktoré sa dajú neskôr prebudiť a prinútiť materiál rozložiť.

Vedci použili polycaprolactone, známy aj ako PCL. Tento polymér sa objavuje napríklad v 3D tlači či niektorých medicínskych materiáloch. Kým spóry zostávajú neaktívne, plast si drží mechanické vlastnosti podobné bežnému PCL filmu. Zlom nastane až po kontrolovanom spustení. V experimente stačilo pridať živný roztok a zahriať systém na približne 50 °C. Baktérie sa aktivovali a začali produkovať enzýmy, ktoré rozoberali plastové reťazce.

Pozrite si krátke vysvetlenie, prečo je rozklad plastov zložitý a prečo vedci hľadajú nové materiály, ktoré sa dokážu po použití bezpečne rozpadnúť:

Najzaujímavejšie je, že tím nepoužil len jeden enzým. Baktérie naprogramovali tak, aby spolupracovali dva typy enzýmov: jeden plastové reťazce náhodne rozsekával, druhý ich postupne dojedal na základné stavebné jednotky. Podľa ACS sa vďaka tomu materiál rozložil v priebehu šiestich dní a proces nevytváral mikroplastové častice.

Výskumníci ukázali aj praktický príklad: z takéhoto materiálu vyrobili pružnú nositeľnú elektródu, ktorá dokázala zachytávať svalové signály a neskôr sa úplne rozložila do dvoch týždňov. Zatiaľ však nejde o plast pripravený na masové používanie. Aktivácia vyžadovala konkrétne laboratórne podmienky a vedci chcú ďalej hľadať spôsob, ako spustiť rozklad aj vo vode, kde končí veľká časť plastového odpadu.

Ak sa to podarí, plast by už nemusel byť len odpadom, ktorý prežije celé generácie. Mohol by mať vlastný koniec napísaný priamo v sebe.