Ak umelá inteligencia nahradí ľudí, kto potom zaplatí ich dane?

Firma ušetrí na výplatách, štát však môže prísť o časť peňazí na verejné služby. Nahrádzanie zamestnancov umelou inteligenciou preto otvára otázku, ktorá presahuje obavy zo straty práce: kto zaplní dieru po daniach a odvodoch?

Izraelské ministerstvo financií sa tým zaoberá v priebežnej správe, o ktorej informoval The Times of Israel. Upozorňuje na riziko, že peniaze vyplácané domácim pracovníkom nahradia platby za zahraničné AI služby. Časť príjmov sa tak môže presunúť mimo dosahu domáceho daňového systému. 

Jednoduchý príklad však potrebuje opravu. Ak podnik prepustí desatinu zamestnancov, neznamená to, že celkové príjmy štátu klesnú o desať percent. Znížiť sa môžu dane a odvody z konkrétnych zrušených pracovných miest. Výsledok závisí aj od výšky miezd, nového zamestnania prepustených ľudí či prípadného rastu ziskov firmy. Ide teda o riziko, nie o automatickú rovnicu.

Izraelský návrh pritom neodporúča osobitnú daň namierenú priamo proti AI a automatizácii. Podľa správy by mohla odradiť investorov. Ministerstvo namiesto toho navrhuje opatrenia týkajúce sa kapitálových výnosov, nezastavaných pozemkov či niektorých luxusných tovarov.

Do balíka patrí aj takzvaná „daň z Netflixu“. V tomto prípade ide o navrhované uplatnenie DPH na digitálne služby zo zahraničia vrátane streamovacích platforiem. Nie je to poplatok za každého prepusteného človeka ani osobitná daň zo sledovania seriálov. Má však háčik: poskytovatelia môžu dodatočné náklady preniesť na zákazníkov cez vyššie ceny.

Podobný smer načrtol už v roku 2024 Medzinárodný menový fond. Pred osobitnou daňou z AI varoval pre možné brzdenie inovácií a odporúčal posilniť zdaňovanie kapitálových príjmov a firemných ziskov. Zdôraznil aj rekvalifikácie a pomoc ľuďom, ktorí stratia prácu. Kľúčovou otázkou preto zostáva, ako dostať časť výnosov z automatizácie späť do spoločnosti.