Šokujúca hygiena starovekých Egypťanov: Čím si čistili zuby?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: AI
Papyrus starý viac ako 1500 rokov odhalil najstarší známy recept na zubnú pastu. Zloženie je tak bizarné, že by ste si tým dnes zuby určite neumývali.
Keď sa povie staroveký Egypt, väčšina z nás si vybaví majestátne pyramídy, faraónov a tajomné múmie. Archeológovia však ukazujú, že aj bežný život bol plný prekvapení. Najnovšie sa objavil papyrus zo 4. storočia n. l., ktorý opisuje „prášok odporúčaný pre biele a dokonalé zuby“ – v podstate najstarší známy recept na zubnú pastu na svete.
Podľa receptu bolo treba zmiešať kamennú soľ, mätu, sušené kvety kosatca a asi dvadsať korení. Zložky sa rozdrvili a namiesto vody sa miešali priamo so slinami v ústach, aby vznikla pastovitá hmota.
V roku 2003 recept otestovali na zubnom kongrese vo Viedni. Zubár, ktorý to skúšal, priznal, že pasta mala prenikavo štipľavú chuť a spôsobila mu krvácanie ďasien, ale účinok bol prekvapivo dobrý – ústa mal sviežejšie a čistejšie ako po niektorých pastách z 19. storočia.
A Egypťania neboli jediní. Gréci, Rimania, Indovia či Číňania používali vlastné verzie, ktoré dnes znejú ešte bizarnejšie. Na zozname ingrediencií sa objavoval popol z volského trusu, spálené vaječné škrupiny, drvené kosti, mušle, ale aj uhlíky a kôra stromov. Často sa miešali so soľou alebo bylinkami, aby dodali svieži dych.
Dnes je ťažké predstaviť si, že by niekto každé ráno trielil zuby spálenými škrupinami alebo kosatcom. No jedno je jasné: starovekí Egypťania považovali hygienu a vzhľad za dôležitú súčasť života už pred tisíckami rokov, aj keď ich metódy by nás skôr šokovali než inšpirovali.
Video nižšie odhaľuje viac detailov o starovekej zubnej paste: