Hitlerov jadrový projekt skrýval zásadný problém

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Hitlerov jadrový program mal byť údajne tesne pred prelomom. Nová analýza posledného nemeckého reaktora však ukazuje, čo týmto predstavám chýbalo.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

V podzemí nemeckého Haigerlochu zostal experiment, ktorý dodnes živí otázku, ako blízko boli nacisti k jadrovému prielomu. Zariadenie B8 využívalo stovky uránových kociek a malo rozbehnúť samoudržiavaciu štiepnu reakciu. Nikdy sa mu to nepodarilo. Jeho pozostatky však prežili vojnu a stali sa predmetom vedeckého pátrania. Jedna z kociek sa v roku 2013 dostala k fyzikovi Timothymu Koethovi s odkazom, že pochádza z reaktora, ktorý sa pokúšal vybudovať Hitlerov režim.

Werner Heisenberg po vojne tvrdil, že k úspechu chýbalo pomerne malé množstvo uránu. Takéto vysvetlenie vytvára obraz projektu zastaveného tesne pred cieľom. Tím výskumníkov sa preto rozhodol preveriť, či povojnové tvrdenie obstojí aj pri dnešných výpočtoch.

Štúdia publikovaná 29. septembra 2026 v časopise PNAS Nexus spojila skúmanie zachovaných uránových kociek s archívnymi dokumentmi. Autori zostavili počítačový model a overili ho pomocou pôvodných meraní z roku 1945. Výsledok Heisenbergov optimizmus nepodporil.

Pozrite si miesto, kde sa nemeckí fyzici pokúšali rozbehnúť svoj posledný vojnový jadrový experiment:

Zariadenie by potrebovalo približne dvojnásobok použitého uránu a viac než dvojnásobok ťažkej vody. Tá pomáha spomaľovať neutróny, aby mohli účinnejšie vyvolávať ďalšie štiepenie. Nešlo teda o drobné doplnenie zásob. Potrebné množstvá podľa analýzy presahovali odhadované vojnové zásoby Nemecka.

Jednoduchou záchranou by nebol ani grafit, ktorý využívali americké reaktory. Nemecký materiál obsahoval priveľa nečistôt pohlcujúcich neutróny. Dostupné suroviny tak predstavovali zásadnú prekážku pri oboch skúmaných cestách k funkčnému reaktoru.

Práve obava z nemeckého náskoku pritom pomáhala poháňať americký projekt Manhattan. Funkčný reaktor mohol byť jedným z krokov k získaniu materiálu pre jadrovú zbraň, sám osebe však ešte neznamenal hotovú bombu. Nový výskum ukazuje, že nacistický program narážal na zásadné problémy už pri tomto skoršom kroku. Predstava, že stačilo trochu viac času a niekoľko ďalších uránových kociek, tak dostáva vážnu trhlinu.