Dokázané: Počatie dieťaťa vo vesmíre bude náročné

Vedci z University of Adelaide zistili, že spermie v simulovanej mikrogravitácii nestrácajú pohyb, ale orientáciu — a práve to môže byť veľký problém pre budúce misie na Mesiac či Mars.

Tím z University of Adelaide ukázal, že ľudské aj zvieracie spermie sa v podmienkach simulovanej mikrogravitácie správajú zvláštne: stále sa hýbu, no akoby stratili vnútorný kompas.

Výskumníci použili 3D klinostat, zariadenie, ktoré na Zemi napodobňuje stav, v ktorom bunky strácajú pocit hore a dole. Do testu zaradili spermie ľudí, ošípaných aj hlodavcov a poslali ich cez kanál navrhnutý tak, aby pripomínal samičí reprodukčný trakt. Výsledok bol jasný: v mikrogravitácii sa výrazne znížil počet spermií, ktoré dokázali správne nájsť cestu cez „bludisko“. Nešlo pritom o to, že by plávali slabšie. Skôr sa zdá, že bez gravitácie horšie čítajú signály prostredia a strácajú smer.

Toto video ukazuje, ako mikrogravitácia mení fungovanie ľudského tela a prečo NASA rieši dlhé pobyty vo vesmíre čoraz detailnejšie:

Štúdia vedená Hannah E. Lyons bola publikovaná 26. marca 2026 v časopise Communications Biology. Vedci zároveň zistili, že silný chemický signál v podobe progesterónu vedel časť ľudských spermií v mikrogravitácii „naviesť“ správnym smerom. To naznačuje, že problém možno nie je neriešiteľný, ale stále mu rozumieme len čiastočne.

Ešte znepokojivejší bol test oplodnenia. Keď myšie spermie strávili v simulovanej mikrogravitácii štyri až šesť hodín, úspešnosť oplodnenia klesla približne o 30 percent. Pri dlhšom vystavení sa objavili aj oneskorenia vo vývine embryí. Pri ľuďoch to zatiaľ potvrdené nie je, no vedci upozorňujú, že pri dlhých komerčných aj kolonizačných letoch budeme musieť riešiť nielen radiáciu a svaly astronautov, ale aj samotnú reprodukciu.