Počiatky holenia v starovekom Egypte: Hygiena aj status

Holenie má veľmi dávne korene – už pravekí ľudia si ostrými pazúrikmi či mušľami z holili vlasy a brady, aby sa zbavili parazitov a predišli svrbeniu​

V Egypte sa táto prax objavuje už v najstarších obdobiach: archeologické nálezy medených a dokonca zlatých britiev v hroboch 4. tisícročia pred n. l. dokazujú, že Egypťania začali používať holiace nástroje už v predynastickej dobe​

Dôvodom bola zrejme hygiena v horúcom podnebí – oholená hlava a telo pomáhali predchádzať všiam a nadmernému poteniu​

Egypťania patrili medzi prvé kultúry, ktoré povýšili holenie na bežnú súčasť denného života; už v raných dynastiách bolo pestovanie upraveného zovňajšku (holenie a kozmetika) u elít samozrejmosťou​.

Práve Egypťanom sa pripisuje vynález prvých kovových britiev okolo roku 3000 pred n. l., pričom tieto rané britvy boli typicky z medi alebo bronzu​.

Materiály a vývoj britiev

Najstaršie egyptské britvy sa zhotovovali z mäkkých kovov – spočiatku z čistého zlata alebo medi, neskôr z tvrdšieho bronzu. Mali pomerne jednoduchý tvar: často išlo o oválnu či polkruhovú bronzovú čepeľ s krátkym výstupkom (tŕňom) na uchopenie​.

Počas Starej a Strednej ríše (3. a 2. tisícročie pred n. l.) sa používali prevažne takéto celokovové britvy a nálezy naznačujú, že boli vtedy bežné​.

Pre najvyššiu elitu sa dokonca vyrábali luxusné kusy z drahých kovov – v niektorých hrobkách 4. tisícročia pred n. l. boli objavené aj plne funkčné britvy z čistého zlata​.

Začiatkom Novej ríše (okolo 16.–15. stor. pred n. l.) nastal pokrok v konštrukcii: kovová čepeľ sa začala osádzať do pohodlnejších drevených rukovätí, čo zlepšovalo manipuláciu s britvou​.

The Metropolitan Museum of Art

​Malý zlatý nástroj z 18. dynastie, zdobený postavou zvieraťa, slúžil zároveň ako britva aj ako pinzeta​.

Tento kombinovaný kozmetický nástroj dokazuje vysokú úroveň remeselného spracovania a význam, aký Egypťania pripisovali odstraňovaniu ochlpenia. Hladká pokožka bola totiž považovaná za súčasť hygieny aj krásy – zbavenie chlpov pomáhalo predchádzať špine, všiam a nepohodliu z tepla​.

Ochlpenie si odstraňovali muži aj ženy; okrem holenia britvami využívali aj vytrhávanie pinzetami či natieranie depilačných prípravkov. Populárna bola napríklad cukrovo-medová pasta, ktorá fungovala podobne ako dnešný vosk na depiláciu​.

Účely holenia: hygiena, rituály a status

Pravidelné holenie malo v Egypte predovšetkým hygienický význam – zbavovalo telo nečistôt a parazitov v podmienkach horúcej klímy. Zároveň však hladko oholený výzor symbolizoval spoločenskú prestíž a kultivovanosť. Faraóni a elita si často holili nielen tváre, ale aj hlavy (ktoré následne zakrývali kvalitnými parochňami); naopak, zanedbané vlasy či brady naznačovali nižšie postavenie alebo cudzieho “barbarského” pôvodu​.

Neoholené vlasy sa tolerovali prakticky len ako prejav smútku – podľa Herodota si blízki pozostalí počas smútočného obdobia nechávali narásť vlasy a brady, hoci inak bývali hladko ostrihaní a oholení​

Zaujímavosťou je, že v období Starej ríše boli istý čas v móde aj malé udržiavané fúzy u panovníka a jeho dvoranov (napríklad faraón Džoser je na sochách zobrazený s jemnými fúzmi), no po 6. dynastii tento trend vymizol a natrvalo prevládol ideál hladko oholenej tváre​.

Holenie malo taktiež náboženský a rituálny význam. Chrámoví kňazi sa museli udržiavať úplne bez ochlpenia pre zachovanie rituálnej čistoty – grécky historik Herodotos zaznamenal, že egyptskí kňazi si pre tento účel holili celé telo každé dva dni, aby ich pri obradoch nič nepoškvrnilo (ani len vši)​.

Rovnako dôsledne pristupovali k hygiene aj chrámové služobníčky; niektoré záznamy uvádzajú, že kňažky si každé tri dni úplne oholili a vytrhali všetky vlasy na tele, aby vyhoveli prísnym požiadavkám rituálnej čistoty.

Holenie v každodennom živote Egypťanov

Hoci dokonale oholený vzhľad najviac presadzovala spoločenská elita, starostlivosť o telo nebola výlučne jej výsadou. Existovalo osobitné remeslo holičov (barberov), ktorí poskytovali svoje služby širokým vrstvám obyvateľstva. Zámožní Egypťania si často vydržiavali vlastného holiča priamo v domácnosti, zatiaľ čo menej majetní sa chodili dávať holiť k pouličným alebo trhovým holičom na dennej báze​.

Udržiavaná hladká pokožka sa tak stala bežnou súčasťou života v staroegyptskej spoločnosti – týkala sa nielen faraónov a kňazov, ale aj úradníkov, vojakov či prostého ľudu, pre ktorých bolo holenie dostupné a spoločensky žiaduce.

Archeologické nálezy britiev 

Bronzová holiaca britva s drevenou rúčkou z hrobky Hatnefer (18. dynastia, cca 1490 pred n. l.) – matky vysokého úradníka Senenmuta – je dochovaným príkladom staroegyptského nástroja na holenie​.

Tento typ britvy, kombinujúci kovovú čepeľ a drevenú rukoväť, sa objavuje práve v období Novej ríše​

Konkrétny exemplár Hatnefer bol nájdený starostlivo zabalený v ľanových prúžkoch a uložený v košíku spolu s ďalšími osobnými predmetmi (keramickou nádobkou, šperkom či plátennou tkaninou)​.

Je zrejmé, že britva bola považovaná za dôležitú súčasť výbavy zosnulej – zrejme ju používala počas života a mala jej slúžiť aj v posmrtnom svete. Egyptské britvy sa našli vo výbave hrobov mnohých období, čo potvrdzuje ich rozšírené používanie. Už v predynastických a najstarších dynastických hroboch (4. – 3. tisícročie pred n. l.) objavili archeológovia medené aj zlaté čepele britiev​.

V neskorších hrobkách sa zasa holiace nástroje často vyskytujú spolu s kozmetickými potrebami. Napríklad v hrobke princeznej Sithathoriunet z 12. dynastie (cca 1880 pred n. l.) bola v skrytom výklenku objavená skrinka plná šperkov a toaletných pomôcok – okrem drahocenných náhrdelníkov obsahovala aj bronzové britvy, zrkadlo a alabastrové flakóny na vonné oleje​.

Takéto nálezy svedčia o tom, že starovekí Egypťania považovali potreby na holenie a osobnú hygienu za natoľko cenné, že ich zahrnuli do hrobovej výbavy pre posmrtný život.