ISS zachytila blesk, ktorý zo Zeme neuvidíte

Búrky nad nami zrejme skrývajú oveľa divokejšie predstavenie, než si väčšina ľudí uvedomuje. Kamery na Medzinárodnej vesmírnej stanici zachytili zvláštny elektrický jav, ktorý nevyzerá ako obyčajný blesk, ale skôr ako farebný výbuch smerujúci do okraja vesmíru. Vedci tvrdia, že nejde len o vizuálnu kuriozitu. Takéto výboje môžu ovplyvňovať rádiové spojenie, letecké trasy aj naše chápanie atmosféry.

Keď na Zemi udiera blesk, väčšina ľudí vidí len krátky záblesk, rachot a možno škody po búrke. Nad vrcholmi búrok sa však odohráva ešte zvláštnejšie divadlo, ktoré zo zeme takmer nevidno. Práve preto sú zábery z Medzinárodnej vesmírnej stanice také fascinujúce. Ukazujú takzvané prechodné svetelné javy, skrátene TLE, teda extrémne krátke elektrické výboje vysoko nad búrkovými mrakmi. Môžu mať podobu červených „spriteov“, modrých výtryskov či obrovských svetelných prstencov známych ako ELVES.

Tieto javy nie sú žiadnou novinkou posledných rokov, ale dlhé desaťročia pôsobili skoro ako legenda pilotov. Boli príliš rýchle, príliš vysoko a príliš neuchopiteľné na to, aby ich vedci poriadne skúmali. Zlom prišiel až s prístrojom ASIM od Európskej vesmírnej agentúry, ktorý je na ISS od roku 2018 a sleduje elektrické výboje aj ich spojenie s hornou atmosférou. Práve táto poloha nad Zemou dáva vedcom pohľad, ktorý z povrchu jednoducho nemáš.

​Najbizarnejšie na tom je, že niektoré z týchto výbojov dokážu poslať energiu až do ionosféry a vytvoriť obrovský ultrafialový prstenec. ELVES sa môžu rozšíriť na stovky kilometrov, takže nejde len o peknú svetelnú anomáliu pre astronómov. Vedci upozorňujú, že podobné javy môžu zasahovať do rádiovej komunikácie a sú dôležité aj pre pochopenie toho, ako búrky vplývajú na horné vrstvy atmosféry.

Ešte zaujímavejšie je, že ESA nasadila aj špeciálnu „event“ kameru, ktorá dokáže pracovať rýchlosťou zodpovedajúcou približne 100 000 snímkam za sekundu. Vďaka tomu sa dajú tieto výboje spomaliť a rozobrať na detaily, ktoré predtým nebolo možné vidieť. Výsledok vyzerá skoro ako mimozemská elektrina: jemné vetvenie, zvláštne svetelné vlákna a štruktúry, ktoré pomáhajú vedcom overovať, či laboratórne plazmové modely sedia aj na skutočný svet.

A presne tu sa z toho stáva viac než len efektné video do feedu. Lepšie pochopenie týchto javov môže časom pomôcť pri ochrane komunikácií, presnejšom modelovaní atmosféry a možno aj pri bezpečnosti leteckej dopravy. Blesk tak zrazu nie je len obyčajný úder medzi mrakom a zemou. Niekedy je to elektrický podpis búrky, ktorý siaha takmer k hranici vesmíru.

NASA / Nichole Ayers