Prepíše sa história? Pyramída staršia o 10 000 rokov?

Veľká pyramída v Gíze vraj nevznikla okolo roku 2600 pred n. l., ale až okolo roku 23 000 pred n. l. Tvrdí to kontroverzná štúdia, ktorá sa opiera o analýzu erózie kameňov. Ak by to bola pravda, znamenalo by to existenciu vyspelých staviteľov tisíce rokov pred oficiálnymi dejinami Egypta. Lenže realita je zložitejšia.

Nový výskum inžiniera Alberta Doniniho naznačuje, že miera zvetrávania blokov na Veľká pyramída v Gíze môže ukazovať na oveľa starší pôvod stavby. Porovnával eróziu kameňov chránených obkladom s tými, ktoré boli stáročia vystavené vetru a piesku. Výsledok? Pravdepodobnosť, že pyramída bola postavená medzi rokmi 8 954 až 36 878 pred n. l., s „priemerom“ okolo 22 916 pred n. l.

Znie to ako bomba. Problém je, že štúdia neprešla recenzným konaním a samotný autor priznáva veľké obmedzenia. Erózia totiž nie je konštantná – klíma Egypta bola v minulosti vlhkejšia, piesok niektoré časti chránil a moderný turizmus poškodenie urýchlil.

Oficiálne datovanie vychádza z desaťročí archeológie, vývoja keramiky a rádiokarbónovej analýzy organických zvyškov. Tie opakovane potvrdili, že pyramída vznikla v období vlády faraóna Chufu (Cheops) počas Starovekej ríše.

Myšlienka civilizácie spred 20 000 rokov je fascinujúca. No kým nezaznejú silnejšie dôkazy, zostáva to skôr hypotézou než prepisom dejín. Veľká pyramída je aj bez toho dosť stará na to, aby nám vyrazila dych.