Tichý oceán vysiela varovanie: Rok 2026 môže byť zlomový

Planéta môže v druhej polovici roka 2026 čeliť ďalšiemu kolu extrémneho počasia, ak sa El Niño naozaj vráti. Modely naznačujú horúčavy, sucho, povodne aj nové rekordy, no vedci zatiaľ brzdia paniku, pretože vývoj ešte nie je definitívny.

Rok 2026 možno ešte nepovedal posledné slovo. Kým veľká časť sveta dúfala, že po predchádzajúcich extrémne horúcich sezónach príde aspoň miernejšie obdobie, nové klimatické modely naznačujú skôr opačný vývoj. Nad Tichým oceánom sa totiž začína črtať jav, ktorý má silu rozhádzať počasie naprieč celou planétou.

Reč je o El Niñu, teda klimatickom fenoméne, pri ktorom sa otepľuje rovníková časť Tichého oceánu a následne sa menia zabehnuté vzorce atmosféry aj zrážok. NOAA teraz uvádza, že počas leta 2026 je pravdepodobnejší vznik El Niña než pokračovanie neutrálneho stavu, pričom jav by mohol pretrvať až do konca roka. To samo osebe ešte neznamená katastrofu, ale je to signál, že druhá polovica roka môže byť z pohľadu počasia nepríjemne divoká.

Najväčší rozruch vyvoláva otázka, akú silu by tento jav mohol dosiahnuť. Niektoré modely a komentáre hovoria o možnosti veľmi silného, dokonca až „super“ El Niña. Práve to je scenár, pri ktorom by sa už nebavili len meteorológovia, ale prakticky celý svet. Silné El Niño totiž zvykne zvyšovať globálnu teplotu, rozhadzovať zrážkové pásma, posilňovať extrémy a zasahovať poľnohospodárstvo, vodné zdroje aj fungovanie miest. Zatiaľ však platí, že NOAA označuje silu budúceho javu za veľmi neistú a najviac upozorňuje na to, že jar je pri predpovediach ENSO tradične zradné obdobie.

Ak by sa silný scenár naplnil, dôsledky by sa neobmedzili len na Pacifik. V niektorých častiach sveta by mohlo prísť viac sucha a horúčav, inde zas viac intenzívnych dažďov a povodní. Washington Post upozorňuje, že silné El Niño môže ovplyvniť tropické cyklóny v Pacifiku, znížiť aktivitu v Atlantiku, zhoršiť sucho v Austrálii a Indonézii a zároveň priniesť viac dažďa do častí Južnej Ameriky. Práve preto sa o tomto jave nehovorí ako o obyčajnej oceánskej anomálii, ale ako o jednom z hlavných motorov globálneho chaosu v počasí.

Do celej veci navyše vstupuje ešte jedna nepríjemná premenná: klimatická zmena. El Niño je prirodzený jav, no ak sa spojí s dlhodobým otepľovaním spôsobeným človekom, výsledok môže byť ešte tvrdší. Atmosféra je už teraz teplejšia než kedysi, oceány v sebe držia viac energie a extrémy sa tak ľahšie rozbiehajú do väčších rozmerov. Aj preto vedci sledujú vývoj nad Pacifikom s nervozitou. Nie preto, že by mali istotu v najhoršom scenári, ale preto, že podmienky na ďalšie globálne rekordy vôbec nevyzerajú nevinné.

Dôležité je však nepodľahnúť lacnému strašeniu. Momentálne ešte nežijeme v potvrdenom „super El Niñu“. Svet je stále vo fáze prechodu z La Niñe smerom k neutrálnej fáze a až ďalšie mesiace ukážu, či sa skutočne rozbehne silné El Niño, alebo modely postupne uberú plyn. Presne preto sú dnešné titulky skôr varovaním než hotovou diagnózou. No aj to stačí na to, aby si meteorológovia aj klimatológovia poznačili druhú polovicu roka 2026 hrubým červeným krúžkom.