Revolučný vynález: Dažďové pralesy zachráni malý robot

Protestovať proti systematickému odlesňovaniu nestačí, bolo potrebné nájsť riešenie na revitalizáciu odlesnených oblastí.

Systematické ničenie dažďových pralesov má vážne dôsledky pre celú planétu. Napriek tomu krajiny, ktoré by mohli zakázať odlesňovanie, robia len málo na to, aby obmedzili ničenie životného prostredia. Každý rok sa stratí približne jedna oblasť veľkosti Slovenska, ktorá sa nahradí priemyselnými sójovými plantážami a plantážami palmového oleja, ktoré sa používajú na chov jatočných zvierat.

Vyrúbanie stromu s dnešnou technikou trvá len niekoľko minút, vysadenie nového je ťažkopádne a treba čakať, kým vyrastie, čo trvá desaťročia. Napriek tomu väčšina spoločností nazýva trvalo udržateľným obhospodarovaním lesov to, že vo veľkom množstve vyrúbu stromy a potom vysadia nové. Ukazuje sa však, že protesty nikam nevedú, a namiesto toho musíme nájsť riešenie, ak nechceme, aby sa jedna z najväčších oblastí na Zemi, ktorá produkuje kyslík, úplne zničila.

Štúdia uverejnená v magazíne Nature naznačuje, že riešenie existuje. Inžinieri z laboratória Morphing Matter Lab zistili, ako úspešnejšie sadiť stromy a zakladať lesy bez škôlky, a to pozorovaním pohybu semien bocianika (Erodium cicutarium).

Na to, aby semená akejkoľvek rastliny, dokonca aj borovice, vyklíčili a mali šancu vyrásť, musia byť vo vlhkej pôde. V lese je na to určitá šanca, ale na vyklčovanej ploche spálenej slnkom to tak nie je. Pokiaľ na tento účel nepoužijete „samovýsevné nosiče semien“.

Tím z Morphing Matter Lab navrhol biologicky rozložiteľný nosič semien na báze stromu, ktorý napodobňuje semená bocianika. Malé zariadenie má navíjacie chvosty, ktoré sa pri kontakte s vodou začnú odvíjať, čím sa semeno zaborí do pôdy ako vrták. Môžu niesť semená veľké ako semená borovice bielej, ktoré sú dlhé 11 milimetrov a vážia približne 72 miligramov Automatické sejačky sú vyrobené z dubového dreva, takže sa časom v pôde prirodzene rozložia.

Drony ich môžu rýchlo rozptýliť a semená môžu zhadzovať na miesta, kam by sa človek inak nedostal, napríklad na uľahčenie zalesňovania po požiaroch alebo obnovu oblastí ohrozených zosuvmi pôdy. Ak však semená zostanú na povrchu, môžu byť poškodené poveternostnými podmienkami a zožraté divou zverou, čo má za následok nízku, prakticky bezcennú klíčivosť. V testoch boli nosiče semien 80-percentne úspešné v tom, že dostali semená do pôdy na rovnom teréne.