Mohol by internet navždy zmiznúť? Odborníci majú vážne obavy
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: FreePik
Na internet sme si už tak zvykli, že si bez neho nevieme predstaviť svoj život. Ale mohol by čoskoro zmiznúť.
Ešte v roku 2015 vydal fínsky teoretik a univerzitný profesor Jussi Parikka knihu Geology of Media: An Archaeology of the Earth (Geológia médií: Archeológia Zeme), v ktorej skúma vzťah medzi médiami a technológiami. Jussi poukazuje na to, že virtuálna budúcnosť nie je ničím iným ako fantáziou, pretože digitálne zariadenia by si vyžadovali nekonečné zásoby nerastných surovín, ktoré zjavne nie sú k dispozícii.
Skôr či neskôr nám dôjdu vzácne kovy potrebné na napájanie našich telefónov, počítačov alebo hardvéru potrebného na prevádzku internetu. Digitálny priestor je preto do veľkej miery spätý s analógovou realitou, bez ktorej nemôže existovať.
Bežným prejavom klimatických zmien je, keď si povieme, že prestaneme zaznamenávať údaje na papier, aby sa rúbalo menej stromov. Nuž, nie je to najsilnejší argument na zrušenie papiera, ide skôr o pohodlie a praktickosť, pretože sa nezamýšľame nad znečistením, ktoré v skutočnosti spôsobuje outsourcing časti nášho života do digitálneho priestoru.
Je to úsmevné, pretože Silicon Valley je pomenovaný podľa chemického prvku a najväčší technologickí giganti si dobre uvedomujú, že digitálny životný štýl je založený na mineráloch.
Bežný používateľ si to nikdy poriadne neuvedomí. Jussiho základnou tézou je, že "elektronický kapitalizmus", ktorý je dnes súčasťou nášho každodenného života, je vážne zavádzajúci a dlhodobo neudržateľný. Virtuálny priestor nie sú len dáta, jeho fungovanie závisí od prírodných zdrojov.
KOBALT, UHLIE, ROPA, MEĎ A HLINÍK.
Všetky tieto suroviny sú potrebné na fungovanie našich zariadení a výroba obrazoviek, batérií a ďalších komponentov znamená ťažbu nerastných surovín. Tie sa samozrejme neťažia u susedov, ale v Kongu a Afganistane. Životné prostredie však vážne poškodzuje nielen ťažba, ale aj brutálne množstvo toxického odpadu, ktorý produkujú digitálne zariadenia, nehovoriac o tom, že zariadenia založené na elektromagnetickom žiarení majú škodlivý vplyv aj na našu fyzickú a duševnú pohodu.
Ten je možno hmatateľnejší, keďže každý deň vidíme, ako nás výdobytky modernej doby nielen spájajú, ale v mnohých prípadoch aj izolujú. Pojem sociálne médiá je jednoznačne jednou z najväčších lží, ktoré sme si vymysleli, aby sme oklamali sami seba.
Takže hoci priame škody zelenej revolúcie takmer nikdy nevidíme, sú veľmi výrazné a málokto o nich hovorí. Preto je veľmi nepravdepodobné, že by nás zelená revolúcia zachránila pred klimatickou katastrofou, pretože digitalizácia problémy len prehĺbi.