NASA chystá riskantnú záchranu umierajúceho teleskopu

Vesmírny teleskop Swift, ktorý už 20 rokov sleduje najdivokejšie výbuchy vo vesmíre, sa rúti k Zemi. NASA mu však nechce vystrojiť pohreb, ale pripraviť prvú veľkú záchrannú misiu tohto druhu.

Vesmírne observatórium Neil Gehrels Swift obieha okolo Zeme od roku 2004. Za ten čas stihlo zachytiť stovky zábleskov gama žiarenia, študovať supernovy, čierne diery aj medzihviezdnu kométu 3I/ATLAS. Je to typický veterán – stále užitočný, ale technicky dávno za zenitom. Teraz ho však ohrozuje nie porucha, ale samotná obežná dráha.

Swift letí na nízkej orbite, kde ho „brzdí“ aj extrémne riedka atmosféra Zeme. Normálne ide o pomalý proces, ale posledné mesiace prišla komplikácia – Slnko je na vrchole aktivity. Keď je rozbláznené, zohrieva horné vrstvy atmosféry, tie sa roztiahnu a začnú satelit viac brzdiť.

NASA počíta s tým, že ak sa nič neurobí, je tu zhruba 50 percentná šanca, že Swift spadne do júna 2026 a na 90 percent sa zrúti pred koncom roku 2027. Návrat do atmosféry by ho roztrhal na kúsky – žiadna dramatická hollywoodska rana, ale koniec jednej veľmi užitočnej misie.

Američania sa ale rozhodli, že tentoraz to neskončí len tichým zhorením nad oceánom. Uzavreli partnerstvo so spoločnosťou Katalyst, ktorá dostala 30 miliónov dolárov na vývoj špeciálnej kozmickej lode. Jej úloha? Dostať sa k Swiftu a postrčiť ho na vyššiu, stabilnejšiu obežnú dráhu.

Do vesmíru sa nemá štartovať z klasického kozmodrómu, ale pomocou rakety Pegasus XL, ktorá sa vypúšťa z lietadla. Tento „air-launch“ vie lepšie trafiť špecifickú dráhu, na ktorej Swift letí, bez toho, aby NASA hľadala idealizovaný štart z Floridy alebo Kalifornie.

Až tam to znie pomerne jednoducho. Skutočný problém prichádza v momente, keď sa nová loď k teleskopu priblíži na kontakt. Hubble bol od začiatku navrhnutý tak, aby sa dal servisovať astronautmi – mal madlá, úchyty, otvoriteľné panely. Swift nič z toho nemá. Je to kus techniky, ktorý nikto nestaval s predstavou, že sa ho o dvadsať rokov bude niečo snažiť chytiť, ťahať a nepoškodiť pri tom citlivé prístroje.

Inžinieri teda musia vymyslieť spôsob, ako ho zachytiť na diaľku, stabilizovať, jemne zvýšiť orbitu a nespôsobiť pritom katastrofu. Ak sa misia podarí, pôjde o precedens – dôkaz, že aj staršie družice bez prípravy na servis sa dajú „oživiť“ namiesto toho, aby skončili ako vesmírny šrot.

V hre je aj širší rozmer. Hubble síce obieha vo väčšej výške, ale ani on tu nebude večne. Ak NASA zvládne Swifta, otvoria sa dvere k podobným záchranným akciám pre ďalšie ikonické observatóriá.

Ak to nezvládnu, Swift skončí ako väčšina veteránov – krátkym zábleskom v atmosfére a zápisom v archíve misií. Rozdiel je v tom, že tentoraz sa to aspoň niekto pokúsi zmeniť.