Lepia sa na tú vašu kilá? Možno za to môže jej starý otec, keď fajčil ako dieťa

Britskí vedci objavili úplne neočakávanú súvislosť medzi fajčením a obezitou, ktorá sa vzťahuje na dve až tri generácie spätne. Výsledok dokazuje, že ženy majú tendenciu byť obézne, ak ich starý alebo dokonca prastarý otec fajčil pred dosiahnutím veku 13 rokov. Tento fakt si vyžiadal ďalší výskum.

Obezita je civilizačná choroba a fajčiarov spoločnosť pomaly odsúva na periférium a proti obom problémom sa v mene kultu zdravia bojuje na všetkých frontoch. O tom, že medzi cigaretami a kilami navyše existuje súvislosť (aj keď negatívna), by vedelo rozprávať veľa ľudí, ktorí prestali fajčiť, no teraz sa objavila ešte zaujímavejšia informácia.

Vo Veľkej Británii už tridsať rokov prebieha veľmi zaujímavý dlhodobý výskum „Deti deväťdesiatych rokov“. V tom čase (štúdia začala v roku 1991) súhlasilo s jej účasťou 14 tisíc tehotných žien, po ktorých nasledovali ich deti a niektoré už majú vo výskume aj vnúčatá. Zozbierali sa tak podrobné medzigeneračné údaje, ktoré priniesli niekoľko prelomových objavov. Vedci okrem iného zistili, že:

• tí jedinci, ktorých matky jedli počas tehotenstva (aj len raz za dva týždne) sardinky v oleji, majú ostrejšie videnie
• nedostatok jódu počas tehotenstva môže mať škodlivý vplyv na duševný vývoj detí
• skoré príznaky genetickej predispozície k cukrovke 2. typu možno zistiť už vo veku ôsmich rokov
• tridsaťročný projekt umožnil tiež zistiť skúmaním jaziev po BCG vakcíne ako sa účastníkom hoja rany

Nedávna štúdia publikovaná v časopise Scientific Reports však uvádza objav zásadného a dosť neočakávaného vzťahu medzi problémom životného štýlu a dedičnosťou vo všeobecnosti. Vedci sa pozreli na údaje o fajčiarskych návykoch starých otcov a pradedov a prekvapivo zistili, že skoré fajčenie pred dvomi či tromi generáciami ovplyvnilo aj dnes žijúcich potomkov. Podľa týchto údajov

ženy, ktorých starý otec alebo pradedo začali fajčiť pred 13. rokom života, majú zvyčajne viac telesného tuku.

Výsledky štúdie naznačujú, že vystavenie škodlivým látkam môže viesť k zmenám, ktoré sa môžu dediť z generácie na generáciu.

Podľa profesora Jeana Goldinga, zakladateľa 30-ročného projektu „Children of the Nineties“, sa to dá vysvetliť aj tak, že obezita detí možno menej súvisí s ich súčasným stravovaním a cvičením ako so životným štýlom ich predkov.

Presný mechanizmus účinku si vyžaduje ďalšie skúmanie. Golding v článku s výsledkami v denníku Guardian pripomenul, že predchádzajúce pokusy na zvieratách ukázali, že vystavenie samcov určitým chemikáliám pred rozmnožovaním môže ovplyvniť ich potomstvo – doteraz však boli pochybnosti, či je to tak aj u ľudí.

Nehovoril však o tej zaujímavejšej časti otázky, že ide o súvislosť, ktorá trvá dve-tri generácie, teda že aj isté nadobudnuté vlastnosti sa vraj dedia. Podobné pozorovania boli v poslednej dobe väčšinou vysvetlené epigenetikou: tým, aký vplyv majú environmentálne podmienky na gény. Naša epigenetika je podľa niektorých výskumov zásadne ovplyvnená životným štýlom aj niekoľkých generácií nazad. Ako sa ukázalo, hladomor z druhej svetovej vojny mal vážny dopad aj na tých, s ktorými boli ich matky tehotné počas hladovania. Iná švédska štúdia tiež ukázala, že výživa starých rodičov mala vplyv aj na zdravie ich vnúčat. V zásade sa dá povedať, že je to tak aj v tomto prípade – pokiaľ ale neexistuje presvedčivá vedecká teória konkrétneho kauzálneho vzťahu, oplatí sa byť v tejto súvislosti zatiaľ opatrný.