Existujú dôkazy: Koronavírus mení mozog

Austrálski vedci zistili pomocou magnetickej rezonancie, že covid môže zanechať merateľné zmeny v mozgu – dokonca aj u ľudí, ktorí nemali žiadne príznaky. Ide o malé, ale významné rozdiely v štruktúre a metabolizme mozgového tkaniva.

Koronavírus sme si zvykli vnímať ako respiračné ochorenie. Výskum však postupne ukazuje, že jeho účinky môžu siahať ďalej – až do centrálneho nervového systému.

Tím z Griffith University v Austrálii skúmal pomocou MRI štruktúru šedej a bielej hmoty mozgu. Šedá hmota súvisí s pamäťou, myslením a spracovaním informácií, biela hmota zabezpečuje prepojenie medzi jednotlivými oblasťami mozgu. Práve tieto dve kľúčové oblasti vykazovali rozdiely medzi ľuďmi po prekonaní infekcie a kontrolnou skupinou.

Štúdia publikovaná v Brain, Behaviour, & Immunity – Health zahŕňala 19 pacientov s dlhodobým covidom a 28 zdravých účastníkov. Zaujímavé je, že časť kontrolnej skupiny tvorili ľudia, ktorí síce boli infikovaní, no nemali žiadne príznaky.

MRI snímky ukázali zmeny v chemickom zložení mozgu aj v štruktúre tkaniva. U pacientov s dlhodobým covidom boli tieto rozdiely výraznejšie a súviseli so závažnosťou symptómov. Vedci zároveň zaznamenali metabolickú nerovnováhu, ktorá sa u zdravých osôb nevyskytovala.

Podľa autorov môže mozog po infekcii aktivovať kompenzačné mechanizmy – snaží sa „obísť“ poškodené dráhy a zachovať funkciu. Otázkou však zostáva, či sú tieto zmeny dočasné alebo dlhodobé.

Výskumníci plánujú rozsiahlejšie štúdie, aby potvrdili, ako časté sú tieto nálezy. Zatiaľ však dáta naznačujú, že covid môže zanechať tiché, merateľné stopy – aj tam, kde by sme ich nečakali.