Prečo nám chutia iné jedlá v dospelosti?

To, čo sme ako deti nemohli ani cítiť, dnes často milujeme. Čo sa v našom tele zmení tak radikálne, že si začneme pochutnávať na horkom pive, brokolici či pikantnom kari?

 Keď nám pivo prišlo ako trest

Určite si pamätáš, ako si chcel ako dieťa ochutnať pivo – dospelí ho pili s nadšením, takže si muselo byť úžasné. A potom... horký šok.

A pritom dnes? Horkosť piva zrazu „chutí dospelo“ a dokáže byť osviežujúca či príjemne aromatická. Nie, nejde o to, že sme „prišli k rozumu“. Ide o to, že sa nám doslova zmenil jazyk.

Jazyk v číslach: z 30 tisíc na 10 tisíc

V detstve máme až 30-tisíc chuťových pohárikov, ktoré veľmi jemne a intenzívne vnímajú chute. Ich väčšina zanikne počas puberty a v dospelosti nám ostane len okolo 10-tisíc. Tie sa síce pravidelne obnovujú, ale už v nižšom množstve.

Preto deti chuť vnímajú omnoho precíznejšie – a to vrátane horkosti a kyslosti, ktoré im často prekážajú. Aj preto je pre mnohé deti zelenina doslova utrpenie – ich chuťové poháriky ju registrujú ako oveľa nepríjemnejšiu než dospelí.

Sladké detstvo, mastné radosti

Detský organizmus potrebuje veľa energie, takže mozog preferuje sladké a mastné chute. Preto sú pre deti čokoláda, koláče či hranolky takmer neodolateľné. V dospelosti sa však zmenia potreby aj senzorická realita.

Po štyridsiatke: začína to otupovať

Okolo štyridsiatky sa chuť opäť mení – nie však prechodom, ale úbytkom. Nové poháriky pribúdajú pomalšie, staré odumierajú rýchlejšie.

Vek = menej chuti. A to isté sa deje aj s čuchom – v starobe ho prakticky stratíme.

Výsledok? Starší ľudia preferujú silnejšie, slanšie, pikantnejšie chute, ktoré im opäť pripomínajú „normálnu“ intenzitu, akú mali kedysi.

Preto sa náš jedálniček mení celý život

To, že máme radi niečo iné ako deti, nie je dôkazom dozretia či kultúrneho obratu. Je to biologická nevyhnutnosť. Naša chuť sa mení spolu s telom – niekedy až tak, že to, čo sme kedysi nenávideli, sa stane našou lahôdkou.