Boli krvilačnejší dánski alebo nórski vikingovia?

Vedci sa pozreli na pozostatky, zbrane a rany z doby Vikingov. A výsledok je jasný – nie všetci severania boli rovnakí.

Vikingovia – symbol surovosti, odvahy a morskej nespútanosti. Ale podľa nového výskumu to nebola jednoliata banda divochov, ktorí sa spoločne plavili po Európe a kradli zlato. Niektorí boli oveľa krvilačnejší než iní.

Sociológovia z University of South Florida sa pustili do detailnej analýzy archeologických nálezov z Nórska a Dánska. Skúmali tisíce kostier a zbraní z obdobia 8. až 11. storočia – teda z čias, keď Vikingovia vládli moriam a plienili kláštory, mestá aj celé kráľovstvá.

A výsledok? Najkrvavejší boli Nóri.

Podľa vedcov sa v nórskej spoločnosti vyskytovalo oveľa viac násilia medzi samotnými Vikingami. Na 33 percent kostier sa našli stopy po zhojených ranách a na 37 % pozostatkov smrteľné poranenia – dôkaz, že meče a sekery sa v tej dobe používali veľmi často, aj mimo bitiek.

V Nórsku sa tiež našlo okolo 3 000 mečov z vikingskej éry. Pre porovnanie – v Dánsku len niekoľko desiatok.

Dánski Vikingovia boli podľa vedcov oveľa organizovanejší a spoločensky disciplinovanejší. Ich spoločnosť bola viac centralizovaná, s jasne určenými pravidlami. Násilie medzi nimi bolo zriedkavé – len asi 6 percent zomrelo násilnou smrťou, prevažne popravou ako trestom za zločin.

Naopak, nórske osady pripomínali svet, kde mal každý muž meč a česť sa riešila krvou. Boje o majetok, ženy, pôdu či reputáciu boli bežnou súčasťou života.

Zjednodušene povedané – ak by ste sa narodili ako Viking, v Dánsku ste mali väčšiu šancu dožiť sa staroby, ale v Nórsku väčšiu šancu zomrieť hrdinsky – alebo zbytočne.

Aj to ukazuje, že vikingský svet nebol taký jednotný, ako sa často zobrazuje v popkultúre. Niektorí boli obchodníci, iní piráti. Niektorí verili v bohov, iní v zlato. A niektorí proste radi sekali ľudí napoly.