Skoro jasno
Bratislava
Emília
24.11.2024
Muž našiel náhodou v zemi zlato: Miesto mu ukázal detektor
Zdielať na

Muž našiel náhodou v zemi zlato: Miesto mu ukázal detektor

Pozrite si tiež archívne video o ryžovaní zlata.

Takmer prešiel okolo vzácneho pokladu, potom sa ozval ostrý zvuk.

Veľké šťastie mal muž, ktorý sa túlal nórskou krajinou s detektorom kovov len tak pre zábavu. Signál detektora bol taký slabý, že Mikkel Killingmoe Christensen ho takmer prepočul:

„V mnohých prípadoch by som jednoducho išiel ďalej,“

píše Østfold Heritage na svojej stránke na Facebooku. Našťastie sa tak nestalo. Tesne pod povrchom zeme ležal malý, pokrčený kúsok kovu.

Christensen už predtým našiel mnoho zlatých obalov od čokolády. Tentoraz to však bolo niečo iné.

„Keď som sa na kovovú fóliu pozrel zblízka, rozoznal som dva tvary. Nakoniec som si uvedomil, že držím v ruke postavičku zo zlatej fólie. Je to neuveriteľné, ale som prvý človek za posledných viac ako tisíc rokov, ktorý drží niečo také, hovorí.

Drobné figúrky zo zlatej fólie často zdobia dve postavy, muž a žena, v honosných šatách, šperkoch a so zložitými účesmi. Možno predstavujú posvätné manželstvo boha plodnosti Freyra a obryne Gerdy. Christensen urobil niekoľko fotografií predtým, ako ich rýchlo zabalil, pretože sa obával, že drobný predmet odfúkne vietor.

„Bol veľký asi ako necht môjho malíčka a jeho váhu som v ruke takmer necítil, Len málo vecí sa vyrovná pocitu z nálezu predmetov, ktoré môžu poskytnúť nové poznatky o mieste a jeho okolí a zároveň povýšiť lokalitu na exkluzívne archeologické nálezisko.“

Archeológovia už skôr poznali opis toho, čo mohlo byť pečiatkou používanou na výrobu zlatých fóliových pečiatok z grófstva Østfold. Toto je však prvýkrát, čo niekto v tejto oblasti skutočne našiel figúrku zo zlatej fólie. Vedci si nie sú úplne istí, na čo sa drobné zdobené zlaté figúrky, známe ako figúrky zo zlatej fólie, používali. Pochádzajú z merovejského obdobia, ktoré sa začalo v roku 550 n. l. a zasahuje až do doby Vikingov.

Veľa takýchto predmetov sa našlo v Dánsku, pomerne veľa vo Švédsku, ale nie až tak veľa v Nórsku.

V období, keď boli figúrky zo zlatých fólií v obehu, prebiehalo mnoho vojen, sporov a klimatických kríz. Čo znamenalo pre významnú osobu vlastniť zdobenú zlatú šupinku veľkosti nechtu? Hlavnou teóriou je, že sa používali na nejaký rituál.

Najväčšia zbierka figúrok zo zlatej fólie v Nórsku sa našla na farme Hov pri Lillehammeri. Táto zbierka sa po minuloročných letných vykopávkach rozrástla o päť zlatých fóliových figúrok, čím sa celkový počet zvýšil na 35.

Tentokrát sa zlaté figúrky našli na mieste - tam, kde pôvodne ležali - na rozdiel od náhodných nálezov na poliach.

Zo zlatých v Hove sa tri našli v stene a dve v stĺpovej jame. Tento nález oslabuje teóriu, že figúrky sa používali ako druh žetónu. Drobné figúrky majú množstvo detailov, ktoré možno plne vidieť len pod mikroskopom.

Røstad v súčasnosti skúma 35 zlatých fóliových figúrok nájdených na farme Hov.

„Je úžasné, aké detailné sú niektoré z nich. Sú neuveriteľne malé, no napriek tomu vidíte, že rôzne figúrky zo zlatej fólie majú rôzne brošne, plášte, vzory šiat a mašle vo vlasoch, ktoré môžu byť vysoko na hlave alebo nízko vzadu na krku, pričom vlasy padajú dozadu,“ povedal.

Røstad očakáva, že v budúcnosti uvidí viac figúrok zo zlatej fólie.

„V posledných 10 až 15 rokoch došlo k rozmachu v oblasti detekcie kovov, čo dokazuje, že figúrky zo zlatej fólie sa dajú nájsť,“ hovorí Røstad.
„Signál bol veľmi slabý, takže bol neistý. Nemyslím si, že predchádzajúce detektory kovov boli dostatočne dobré na to, aby ich našli, ale teraz je kvalita lepšia. Takže je veľká šanca, že sa ich v budúcnosti nájde viac.“

Figúrka so zlatou fóliou z Østfoldu sa našla na farme neďaleko Fredrikstadu, kde Mikkel Killingmoe Christensen a jeho otec Terje Christensen strávili za posledné dva alebo tri roky mnoho času.

Vzhľadom na známe kultúrne pamiatky v okolí je pravdepodobné, že toto miesto bolo spojené s mocenským centrom v dobe železnej.

„V merovejskom období tu určite prebiehala nejaká činnosť,“

hovorí okresný archeológ Arild Lunde Teigen z odboru kultúrneho dedičstva Østfoldu. Nemyslí si však, že by sa práve na tomto mieste museli nájsť ďalšie figúrky zo zlatých fólií.

„Našla sa na akomsi svahu. Tieto figúrky sa často nachádzajú v kôpkach, takže toto je pravdepodobne zblúdilý nález, ktorý bol premiestnený pri orbe.“ 

Objav Mikkela Christensena a jeho otca teda nebol úplne náhodný.

Nález si môžete pozrieť tu:

Súvisiace články