Najstaršia kniha Európy: Odhalila šokujúcu minulosť nášho kontinentu

Papyrus Derveni je najstarší zachovaný čitateľný rukopis v Európe. Je to starogrécky papyrusový zvitok z obdobia vlády Filipa II. macedónskeho, pravdepodobne z rokov 340 až 320 pred n. l. Objav poskytuje nové informácie o antickej filozofii pred Sokratom a je "najvýznamnejším novým dôkazom o gréckej filozofii a náboženstve, ktorý sa objavil od renesancie".

Príbeh objavu a rozlúštenia tohto textu, ktorý je známy ako "najstaršia kniha v Európe", je takmer rovnako zaujímavý ako informácie, ktoré obsahuje. Keď bol papyrus v roku 1962 náhodne objavený v Derveni (neďaleko Solúna v Grécku), bol značne zuhoľnatený. Až v roku 2006 sa text podarilo rozlúštiť a odhaliť alegorické komentáre a staroveké náboženské učenie, čo vyvolalo nové otázky a kontroverzie.

Text sa našiel v roku 1962 počas stavebných prác v blízkosti Derveni, asi 10 km od Solúna, neďaleko malej starovekej osady Lete. Pri vykopávkach sa odkryli takzvané "hrobky Derveni", z ktorých všetky okrem jednej neboli vyrabované. Na doskách pokrývajúcich hrobku bol objavený zuhoľnatený zvitok Derveni  spolu s ďalšími pozostatkami zosnulých.

Vek papyrusu je datovaný medzi roky 350 a 320 pred Kr. Text, ktorý obsahuje, však môže pochádzať z 5. storočia pred n. l. Autor dokumentu nie je známy, hoci niektorí vedci považujú za možných kandidátov Euthyphrona z Prospalty, Diagorasa z Melosu a Stesimbrota z Thassosu.

Dielo je filozofickým traktátom o povahe bohov, kozmogónii, teórii duše a povahe náboženských rituálov. Podľa UNESCO má tento text celosvetový význam, pretože odráža univerzálne ľudské hodnoty, ako je potreba vysvetliť svet, túžba patriť do ľudskej spoločnosti so známymi pravidlami a agónia pri stretnutí s koncom života.

"Papyrus z Derveni má nesmierny význam nielen pre štúdium gréckeho náboženstva a filozofie, ktoré sú základom západného filozofického myslenia, ale aj preto, že poskytuje dôkazy o ranom datovaní orfických básní, ktoré ponúkajú osobitnú verziu predsokratovských filozofov,"

Podľa UNESCO má Derveniho papyrus, prvá kniha západnej tradície, celosvetový vplyv a odráža univerzálne ľudské hodnoty, ktoré okrem iného zahŕňajú potrebu vysvetliť vesmír a život vo všeobecnosti, túžbu patriť do spoločenstva a zmierenie so smrťou.

Papyrus obsahuje celkovo 26 stĺpcov, po tom, čo sa vďaka technológii podarilo rozlúštiť ďalšie štyri.

Centrum helenistických štúdií na Harvardovej univerzite opisuje text takto:

"Obsah je rozdelený medzi náboženské pokyny o obetovaní bohom a dušiam a alegorický komentár k teologickej básni pripisovanej Orfeovi. Autorov prístup je filozofický, blízky najmä Anaxagorovi, atomistom a Diogenovi Apolloniovi. Zaujímavá je najmä jeho alegorická metóda výkladu, ktorá často pripomína hravú intelektuálnu a etymologickú akrobaciu Sokrata, ako ju vidíme v Platónovom Kratylovi."