Umelá inteligencia rozlúštila 2000-ročné spálené zvitky

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Pozrite si tiež archívne video o tragédii v meste Pompeje.

Trom študentom sa pomocou skeneru a umelej inteligencie podarilo rozlúštiť dvetisíc rokov staré papierové zvitky, ktoré zhoreli v rímskom meste Herculaneum pri výbuchu sopky Vezuv.

V roku 79 n. l. erupcia sopky Vezuv pochovala starovekú knižnicu papyrusových zvitkov, dnes známu ako Herkulánske papyrusy. Tisícka zvitkov bola objavená v 18. storočí a viac ako 800 z nich je dnes uložených v knižnici v talianskom Neapole.

Tieto hrudky zuhoľnateného popola sa nedajú otvoriť bez toho, aby sa vážne poškodili. Skupina vedcov chcela za každú cenu poznať obsah týchto zvitkov a preto vypísali súťaž v hodnote jedného milióna dolárov pre toho, komu sa podarí obsah zvitkov rozlúštiť.

Výsledok pokusu o fyzické rozvinutie zvitku.

Vesuvius Challenge

Dňa 5. februára 2024 oznámili radostnú novinu, že trojici študentov sa pomocou CT a umelej inteligencie podarilo rozlúštiť prvý zo zvitkov. Všetci traja členovia víťazného tímu boli silnými prispievateľmi komunity od samého začiatku súťaže Vesuvius Challenge.

Virtuálne odvíjanie funguje zhruba v troch krokoch:

Skenovanie: vytvorenie 3D skenu zvitku alebo fragmentu pomocou röntgenovej tomografie.
Segmentácia: sledovanie pokrčených vrstiev zrolovaného papyrusu v 3D skene a ich následné rozvinutie alebo vyrovnanie.
Detekcia atramentu: identifikácia atramentových oblastí v sploštených segmentoch pomocou modelu strojového učenia.

Čo zvitok obsahuje?

K dnešnému dňu sa podarilo rozvinúť a prečítať približne päť percent prvého zvitku. Tím papyrológov usilovne pracuje a dosiahol predbežný prepis všetkých odhalených stĺpcov. Z nich vieme, že tento zvitok nie je duplikátom existujúceho diela a obsahuje nikdy predtým nevidený staroveký text.

Všeobecnou témou textu je pôžitok, ktorý je najvyšším dobrom v epikurejskej filozofii. V týchto dvoch úryvkoch z dvoch po sebe nasledujúcich stĺpcov zvitku sa autor zaoberá tým, či a ako môže dostupnosť statkov (napríklad potravín) ovplyvniť pôžitok, ktorý poskytujú.

Poskytujú veci, ktoré sú k dispozícii v menšom množstve, väčšie potešenie ako tie, ktoré sú k dispozícii v hojnosti? Autor si myslí, že nie:

"Ako aj v prípade potravín, neveríme, že veci, ktorých je málo, sú absolútne príjemnejšie ako tie, ktorých je dostatok. Je však pre nás prirodzene ľahšie zaobísť sa bez vecí, ktorých je dostatok? O takýchto otázkach budeme často uvažovať."

Keďže ide o koniec zvitku, táto formulácia môže naznačovať, že v ďalších knihách toho istého diela sa v tejto tematike objaví viac.

Na začiatku prvého textu sa spomína istý Xenofantos, možno ten istý muž - pravdepodobne hudobník - ktorého spomína aj Filodémos vo svojom spise O hudbe. Predpokladá sa, že Filodémos, predstaviteľ epikurejskej školy, bol filozofom sídliacim a pracujúcim v malej knižnici, v ktorej sa zvitky našli.