Nesmrteľnosť: Príbeh lásky, krimi a horor

Dana Schwartzová nadviazala na fenomenálny úspech gotického románu Anatómia: príbeh lásky, ktorý sa dostal do Knižného výberu klubu Reese Whitherspoonovej v kategórii Zima 2022.

Je tu Nesmrteľnosť: Príbeh lásky. Naďalej sledujeme osudy nezvyčajnej dvojice – aristokratky a chirurgičky Hazel Sinnettovej a Jacka Currera, vykrádača hrobov a údajného vraha z cintorína, ktorého za jeho zločiny popravili.

Hazel Sinnettová je veľmi osamelá. Prenasledujú ju pochybnosti, či sa udalosti spred roka – dosiahnutie nesmrteľnosti a objav zázračnej tinktúry doktora Beechama – aj naozaj stali. Vôbec netuší, či je jej milý, vykrádač hrobov Jack Currer, ktorého popravili, živý alebo mŕtvy. Útechu nachádza v štúdiu, v ošetrovaní chorých a popritom sa stará o opustené panstvo Hawthornden.

Keď zachráni život neznámej žene, namiesto vďaky sa ocitne vo väzení. Zdá sa, že jej dni sú zrátané, no vtom zasiahne osud – Hazel predvolajú do kráľovského paláca, kde sa má stať osobnou lekárkou jej výsosti princeznej Charlotte.

Hazel si zanedlho uvedomí, že v monarchii pôsobia nebezpečné a temné sily siahajúce za hranice ľudskej predstavivosti a iba ona má šancu proti nim bojovať. Nemenší boj však zvádza sama so sebou – stále ľúbi nezvestného Jacka a zároveň ju mätú rodiace sa city ku kolegovi doktorovi Simonovi von Ferris, osobnému lekárovi kráľa Juraja III., ktorého šialenstvo sa stupňuje zo dňa na deň. Rozhodne sa Hazel pre Simona, ktorý je tu a teraz pre ňu, alebo sa bude ďalej upínať k spomienkam a k jedinému záhadnému odkazu, o ktorom ani nevie, či je naozaj od Jacka?

„Nesmrteľnosť: Príbeh lásky je vymyslený román, a hoci som čerpala z histórie, súčasťou radosti z písania je možnosť ohýbať ju a naťahovať tak, aby vyhovovala môjmu rozprávaniu. Azda najočividnejšie je, že rímska horúčka neexistuje, aj keď sa trochu podobá na šarlach. Najzjavnejšou fikciou je, že, aspoň pokiaľ viem, nikto nevytvoril tinktúru, vďaka ktorej by sa stal niekto nesmrteľný,“ usmieva sa autorka Dana Schwartzová na margo svojej novinky.

Námestie sa zaplnilo ľuďmi, ktorí sa zobudili za úsvitu, aby videli krv. Obchádzali drevené pódium, na ktorom stála gilotína, navzájom sa štuchali lakťami a tlačili sa dopredu, každý sa snažil dostať čo najbližšie k tomu, čo sa tu odohrá. Tých niekoľko šťastlivcov, ktorým sa podarilo dostať do prvých radov, mávalo vreckovkami – a len čo sa rozkotúľali zoťaté hlavy po pódiu, snažili sa namočiť vreckovky do ich krvi. Boli to suveníry. Pamiatka, ktorú by mohli odovzdať svojim deťom a deťom svojich detí. Vidíte? Bol som tam, hovorili by pri rozkladaní vzácneho kúska látky. Zažil som revolúciu. Videl som, ako zradcovia prišli o hlavy...