Stopy z čias Čiernej smrti vyšli na povrch. Vedci hovoria o prelome

Výskumníci objavili silné dôkazy o existencii masového hrobu obetí Čiernej smrti zo 14. storočia, prvého svojho druhu systematicky identifikovaného v Európe. Nález predstavuje prelom v bádaní o pandémii, ktorá zdecimovala kontinent pred stovkami rokov.

Stredoveká Európa. Roky 1346 až 1353. Čierna smrť. Pandémia moru, ktorá v niektorých oblastiach kontinentu vyhubila takmer polovicu obyvateľstva. Písomné záznamy hovoria o 12 000 ľuďoch pochovaných v masových jamách za mestom Erfurt, ale presné miesto ich posledného odpočinku zostávalo dlho záhadou.

Interdisciplinárny tím vedcov sa pustil do náročnej úlohy: identifikovať pohrebisko zodpovedajúce historickým popisom. Analyzovali dobové dokumenty, študovali rozmery územia a preskúmali sedimentárne jadrá. Ich úsilie prinieslo ovocie - identifikovali pohrebnú štruktúru zhodujúcu sa s morovými jamami opísanými v záznamoch zo 14. storočia.

Vykopávky odhalili fragmenty ľudských pozostatkov, ktoré jednoznačne pochádzajú zo 14. storočia. Vedci zistili, že v stredoveku bol hromadný pohreb umiestnený v suchšej černozemnej zóne dediny, bohatej na uhličitany a humus, pozdĺž údolia rieky Gera. Vlhšie záplavové pôdy sa na pochovávanie vyhýbali, pretože telá sa v nich rozkladali pomalšie.

Umiestnenie pohrebiska v suchej oblasti je v súlade so stredovekou "teóriou miasmy", podľa ktorej sa choroby šíria "zlým vzduchom" a "výparmi" z rozkladajúcej sa organickej hmoty. Tento nález je o to významnejší, že potvrdené a presne datované masové hroby obetí Čiernej smrti sú mimoriadne zriedkavé - v celej Európe ich existuje menej ako desať.

Ich štúdia by navyše mohla pomôcť pri systematickom objavovaní ďalších stredovekých pohrebísk, čím by sa otvorili nové dvere k pochopeniu jednej z najničivejších pandémií v dejinách ľudstva.