Čína postavila nový „Veľký múr“: Nie z kameňa, ale zo stromov

Keď sa povie Veľký čínsky múr, väčšina si predstaví kamennú obrannú líniu viditeľnú z vesmíru. Lenže Čína už desaťročia buduje inú bariéru – tichšiu, zelenšiu a možno ešte ambicióznejšiu.

Na okraji púšte Taklamakan vznikol 3 046 kilometrov dlhý pás vegetácie, ktorý má zastaviť šírenie piesku a ochrániť úrodnú pôdu. Ide o súčasť programu Three-North Shelterbelt Program, spusteného už v roku 1978. Cieľ bol od začiatku jasný: spomaliť dezertifikáciu a zmierniť piesočné búrky, ktoré v minulosti zasahovali až Peking.

Taklamakan patrí medzi najsuchšie miesta planéty. Obrovské duny, extrémne teploty, minimum zrážok. Mnohí tvrdili, že masová výsadba stromov je ilúzia. Satelitné dáta však hovoria niečo iné. Podľa výskumov sa oblasť postupne mení na uhlíkový pohlcovač. V rokoch 2004 až 2017 zachytila priemerne 8,3 milióna ton CO₂ ročne, pričom vyprodukovala 6,7 milióna ton. Rozdiel znamená čistý odber skleníkových plynov z atmosféry.

Nejde o dažďový prales, ale o krovinatú krajinu. Aj tak má merateľný efekt. A nielen vďaka stromom. Štúdie naznačujú, že aj samotný piesok dokáže viazať malé množstvá oxidu uhličitého v dôsledku teplotných výkyvov medzi dňom a nocou.

Odborníci upozorňujú, že samotná výsadba stromov klimatickú krízu nevyrieši. Bez obmedzenia fosílnych palív sa globálne otepľovanie nezastaví. No čínsky „zelený múr“ ukazuje, že aj v extrémnych podmienkach je možné zmeniť smer vývoja krajiny.

Nie je to projekt na pár rokov. Je to plán na generácie. A ak sa podarí, môže sa stať modelom pre ďalšie suché regióny sveta.