Ľadovce sa topia: A vypúšťajú hrozbu, ktorú sme podcenili

Topiace sa ľadovce neznamenajú len stúpajúce moria. Vedci varujú, že do vody sa uvoľňujú baktérie a gény odolné voči antibiotikám, ktoré môžu spustiť novú zdravotnú krízu.

Ľadovce boli dlho považované za čisté archívy minulosti, zamrznuté kapsuly času uchovávajúce stopy dávnych klimatických zmien. Najnovšie výskumy však ukazujú, že sa v nich skrýva aj niečo oveľa nebezpečnejšie. Ako sa ľad topí, do riek, jazier a pôdy sa uvoľňujú mikroorganizmy vybavené génmi rezistencie voči antibiotikám – zbraňami, proti ktorým je moderná medicína často bezmocná.

Podľa varovaní World Health Organization patrí antibiotická rezistencia medzi najväčšie hrozby 21. storočia. Problém je v tom, že tieto gény nevznikli len nedávno. Existovali už dávno pred objavom antibiotík, keď baktérie medzi sebou bojovali o prežitie. Ľudská činnosť však situáciu dramaticky zhoršila. Znečistený vzduch, intenzívne poľnohospodárstvo, nemocnice, cestovanie aj výskumné stanice prenášajú nové rezistentné gény do oblastí, ktoré boli kedysi izolované.

Keď sa ľadovce topia, staré a nové gény sa stretávajú v jednom prostredí. Baktérie si ich dokážu medzi sebou vymieňať, čím vznikajú čoraz odolnejšie patogény. Práve tie môžu viesť k vzniku takzvaných superbaktérií, proti ktorým sú bežné antibiotiká prakticky neúčinné.

Riziko už nie je len teoretické. Oblasti ako Himaláje, Andy či Arktída sú na ľadovcovej vode existenčne závislé a milióny ľudí ju používajú na pitie aj zavlažovanie. Výskumy ukazujú, že situácia je vážnejšia najmä v Arktíde, kde blízkosť priemyslu a osídlenia zvyšuje koncentráciu rezistentných génov. Antarktída je zatiaľ čistejšia, no ani ona nie je nedotknutá.

Vedci sa zhodujú, že úplne zastaviť tento proces už nedokážeme. Môžeme ho však spomaliť. Kľúčové je zodpovednejšie používanie antibiotík, dôsledná ochrana životného prostredia a monitorovanie vody. Ľadovce nám totiž neposielajú varovanie z budúcnosti. Posielajú nám účet za to, ako sme sa správali doteraz.