Opak déjà vu: Vedci odhalili jedno z tajomstiev ľudskej mysle

Ak ste tento desivý duševný stav zažili na vlastnej koži, už poznáme dôvod.

Pocit opakovania má s mysľou zvláštne spojenie. Vezmite si napríklad zážitok déjà vu, keď sa mylne domnievame, že sme v minulosti zažili novú situáciu - zanecháva v nás prenasledujúci pocit minulosti. Teraz sa však zistilo, že déjà vu je vlastne okno do fungovania nášho pamäťového systému.

Výskumom sa zistilo, že k tomuto javu dochádza vtedy, keď sa časť mozgu, ktorá vníma známu situáciu, nesynchronizuje s realitou. Déjà vu je signál, ktorý nás na túto zvláštnosť upozorňuje: je to akási "kontrola faktov" pre pamäťový systém.

Déjà vu však môže spôsobiť ešte zvláštnejšie a nezvyčajnejšie veci. Opakom déjà vu je "jamais vu", keď sa nám niečo, čo poznáme, zdá byť nejakým spôsobom neskutočné alebo nové. V nedávnom výskume, za ktorý jej laureáti dostali Ig Nobelovu cenu (parodická Nobelova cena, ktorá sa udeľuje za dôkladný, ale nereálny výskum), skúmal mechanizmus tohto javu.

Jamais vu môže byť, napríklad, keď vidíte známu tvár a zrazu ju považujete za nezvyčajnú alebo neznámu. Typickým príkladom je napríklad u hudobníkov, keď sa na chvíľu stratia vo veľmi známom hudobnom detaile. Možno ste to sami zažili, keď ste išli na známe miesto a zrazu ste ho nespoznali, či ste naň hľadeli úplne nový spôsobom.

Tento zážitok je ešte zriedkavejší ako déjà vu a možno ešte nezvyčajnejší a znepokojujúcejší. Keď boli ľudia požiadaní, aby tento jav opísali v dotazníkoch o svojich skúsenostiach z každodenného života, uvádzali výpovede typu: "Pri písaní na skúške napíšem správne slovo, napríklad 'apetít', ale musím sa na svoj text pozrieť znova a znova, pretože mám pochybnosti, že som ho mohol napísať zle."

V každodennom živote to môže byť spôsobené opakovaním alebo zrakovou fixáciou pozeraním, ale nie je to pravidlo. Stane sa, že počas jazdy na diaľnici musíte zastať na krajnici, aby ste sa "spamätali" z neznalosti ovládania pedálov a volantu.

O jamais vu sa toho veľa nevie, ale zdá sa, že je dosť jednoduché vyvolať tento jav v laboratóriu. Ak niekoho požiadame, aby niečo opakoval stále dokola, často zistí, že to stráca zmysel a je zmätený, stáva sa dezorientovaným.

Pochopenie tohto javu súvisí aj s výskumom obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD), ktorý sa zaoberal účinkom nutkavého pozerania na predmety, ako sú napríklad zapálené plynové horáky. Podobne ako pri déjà vu vyvoláva tento efekt zvláštny pocit, pri ktorom sa realita vymyká kontrole.

Ak opakovaná kontrola, či sú dvere pri odchode zatvorené, robí samotnú úlohu bezvýznamnou, znamená to, že je ťažké zistiť, či sú dvere skutočne zamknuté, čím sa začína začarovaný kruh.