Mozog nám klame, ale snaží sa to napraviť: Takto funguje déjà vu

Déjà vu je fenomén, ktorý je ťažké študovať, pretože sa vyskytuje neočakávane a je ťažké opísať aktuálny pocit, ktorý pri ňom človek zažíva. Aké teórie používajú vedci na vysvetlenie tohto podivného vykoľajenia pamäte? Zistíte z videa.

Tajomný pocit déjà vu, čiže „toto som už videl“, zažívajú mladší, aktívnejší, či naopak vystresovaní ľudia v priemere raz za mesiac. S pribúdajúcimi rokmi je tento zážitok zriedkavejší. Ak táto chyba v matrixe súvisí s poruchou pamäti, ako je potom možné, že starší ľudia ju zažívajú čoraz menej?

Odkedy francúzsky filozof Émile Boirac v roku 1876 uviedol tento termín vo svojom liste pre Revue philosophique de la France et de l'étranger, existuje množstvo vysvetlení tohto fenoménu. Ten sa dnes vedci snažia cielene vyvolať v ideálnych podmienkach, aby ho mohli priamo študovať, miesto hmlistých spomienok, na ktorých sa stavalo v minulosti.

Anne Cleary, psychologička z Colorado State University, informovala o výsledkoch viacročného výskumu. Ten zistil, že ľudia, zažívajúci déjà vu, opisovali túto udalosť nielen ako poruchu pamäti, ale zároveň mali pocit, že danú situáciu poznajú dôverne natoľko, že vedia vopred povedať, čo sa stane o pár minút.

Cleary, ktorá je presvedčená, že déjà vu je len o minulosti a nie budúcnosti, podrobila účastníkov výskumu testu, v ktorom sa museli pohybovať po miestach vytvorených vo virtuálnom svete hry Sims, Deja ville. Rôzne plochy boli poskladané na rovnakej priestorovej schéme, len s iným vybavením, napríklad kríky jednej lokality nahradili v inej lokalite haldami odpadu. Niektorí účastníci uviedli, že sa im miesta zdali povedomé, ale nepamätali si, kedy tam boli, čo znamená, že pri hraní zažívali déjà vu.

V ďalšej časti testu boli subjekty požiadané, aby sa po prejdení kľukatej trasy vo virtuálnej realite, pokúsili predpovedať, ktorým smerom pôjde ďalšia zákruta, keď im v závere testu zopakovali úsek trasy. Účastníci mali opäť pocit „už som tu bol“ a mysleli si, že vedia predvídať smer zákruty, no v skutočnosti to tak nebolo. Vyberali si správny a nesprávny smer rovnako, ako v prípade, keď to robili náhodne.

Výsledky teda ukazujú, že déjà vu nejak súvisí so stagnujúcim fungovaním pamäte (a nie schopnosťou predvídať), iný výskum však naznačuje, že to v skutočnosti nie je chyba, práve naopak: znak správneho fungovania mozgu.

Akira O'Connor, profesor z University of St. Andrews, rozlúštil túto záhadu v roku 2016. Počas experimentu monitoroval mozgové funkcie účastníkov testu pomocou funkčnej magnetickej rezonancie a zistil, že frontálny lalok, ktorý je zodpovedný za uvažovanie či rozhodovanie, zohráva pri vytváraní déjà vu veľkú úlohu. Podľa jeho teórie, naša myseľ rozpoznáva vlastné nedostatky a snaží sa nás varovať pred chybnou spomienkou, čo vnímame ako déjà vu. Systém kontroly faktov v mozgu u starších ľudí je už menej aktívny, preto si menej všímajú nedokonalosti v pamäti a zažívajú tento jav zriedkavejšie.

Čo spôsobuje toto vykoľajenie pamäte sa snažia vysvetliť viaceré teórie.

Podľa štúdie rakúskeho neurológa Josefa Spatta z roku 2002, mozog v takomto prípade nesprávne označuje prichádzajúce informácie a obraz, ktorý práve vidíte, považuje za známy. Podľa ďalšej teórie, ktorý prezentuje Michael Molina vo videu TED, je tento nezvyčajný zážitok spôsobený holografickou povahou pamäte alebo jednoducho rozptýlením pozornosti.