Mrazivá teória: Pyramídy ako stopa po Atlantíde?

Egyptské pyramídy sú plné záhad, ale jedna otázka sa prehliadala celé stáročia: prečo stoja práve tam, kde stoja? Teória amerického bádateľa ponúka odpoveď, ktorá je na hrane medzi vedou a sci-fi.

Egyptské pyramídy už dávno prestali byť len turistickou atrakciou. Sú to najzáhadnejšie monumenty na svete – stavby, ktoré prežili tisícky rokov, prežili civilizácie, katastrofy aj režimy. A čo je na tom celé najzvláštnejšie? Čím viac o nich vieme, tým viac otázok pribúda.

Najčastejšie sa rieši, ako ich postavili, kto ich postavil a čo sa skrýva vo vnútri. No oveľa menej sa hovorí o najjednoduchšej otázke zo všetkých: prečo práve tam? Prečo ich starovekí Egypťania postavili práve na brehoch Nílu, na mieste, kde stoja dodnes ako skamenené výkričníky starovekých dejín?

Podľa amerického „spiacieho proroka“ Edgara Cayceho, ktorý sa preslávil svojimi víziami v prvej polovici 20. storočia, môže byť odpoveď úplne inde, než čakáme. Nie v nástrojoch, nie v otrokoch, nie v astronómii. Ale v geografii a… Atlantíde.

Cayce bol síce známy svojimi kontroverznými výkladmi, no práve jedno jeho pozorovanie zaujalo aj vedcov. Tvrdil, že pyramídy neboli postavené len ako hrobky, ale ako „orientačné body“ alebo „archív“ dávnych civilizácií. A že región, kde stoja – Gízska plošina – je geologicky jedna z najstabilnejších oblastí Stredomoria. Nepostihujú ju zemetrasenia, nezalieva ju Níl, nevymývajú ju povodne. Dokonalý prírodný trezor.

National Geographic vo svojom článku pripomína, že práve stabilita a poloha Gízy sú predmetom reálnych vedeckých diskusií. Mnohí geológovia súhlasia: miesto, kde stoja pyramídy, je mimoriadne odolné a v staroveku to bolo ideálne miesto na stavbu niečoho, čo má prežiť večnosť.

A Cayce k tomu pridal vlastné, odvážne vysvetlenie: ak existovala Atlantída, Gíza mohla predstavovať jej „kontrolný bod“ či posledný orientačný bod, ktorý ich potomkovia vybrali ako bezpečné miesto na uloženie vedomostí.

Znie to ako sci-fi, ale pravda je jednoduchšia: pyramídy neboli postavené náhodne. Nie je to geologická ruleta. Starovekí Egypťania vedeli presne, čo robia – a moderná veda dnes dáva za pravdu aspoň tej časti teórie, že miesto museli vybrať zámerne. A dobre.

Či do toho vstupovala Atlantída, to si musí každý rozhodnúť sám. Jedno však vieme určite: tajomstvá Gízy ešte zďaleka nepovedali posledné slovo.