Svet klamali o pyramídach: Skutočnosť je šokujúca

Papyrus starý vyše 4 500 rokov mal byť dôkazom o tom, ako vznikli egyptské pyramídy. No odhalil len nudnú realitu – a rozbil mnohé mýty.

Dlhé roky sme verili, že záhada stavby Veľkej pyramídy v Gíze bola vyriešená. Ako dôkaz sa uvádzal Mererov denník – papyrusový dokument, ktorý mal byť akýmsi pracovným denníkom stavbyvedúceho, ktorý vozil kamene po Níle. Médiá ho oslavovali ako „stratený kľúč“ k pyramídam. Lenže... nebol.

Staroveký papyrus, nájdený v roku 2013 vo Wadi el-Jarf, v prístave na pobreží Červeného mora, bol síce revolučný objav – najstarší známy egyptský papyrus vôbec. Ale miesto tajomných plánov alebo opisov geniálnej techniky výstavby, ponúka len suché poznámky o logistike.

Správca Merer si zapisoval, že vozil vápenec z lomu Tura do Gízy, občas kde spal, kto bol nadriadený (Ankhoff, údajne nevlastný brat faraóna Chufua) a ako fungovali zásobovacie trasy. Žiadne rampy, žiadne stroje, žiadne prevratné poznatky. Iba rutina.

A hoci sa v dokumente spomína názov „Aket Kufu“ – často mylne interpretovaný ako samotná pyramída – odborníci tvrdia, že išlo o celý pohrebný komplex. Prepravované kamene mohli končiť kdekoľvek: v chráme, hrobke, na rampe alebo v pyramíde kráľovnej.

Výskumy tiež ukázali, že vápenec nebol určený výhradne pre Veľkú pyramídu, ale možno pre viacero stavieb. A mená ako „Roshi Kufu“ či „Shi Kufu“ z Mererových záznamov zostávajú dodnes neidentifikované – len sa predpokladá, že šlo o skladiská alebo táboriská.

Čo z toho teda plynie?
Papyrus, od ktorého sme čakali odpovede, ukazuje len každodennú realitu staroegyptského stavebného projektu. A potvrdzuje jedno: že čím viac objavujeme, tým viac sa ukazuje, že pravda o pyramídach môže byť stále niekde pod pieskom.