Prelomový objav: Záhada stavby pyramíd definitívne vyriešená
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pozrite si tiež archívne video o tom, ako to vyzerá vnútri Cheopsovej pyramídy.
Našli sa nezvratné dôkazy o stavbe pyramíd.
Egyptské pyramídy už dlho fascinujú ľudí na celom svete. Nie sú len architektonickým divom, ale aj záhadou a svedectvom o starovekých civilizáciách. Nová prelomová štúdia teraz vrhá nové svetlo na to, prečo si Egypťania na stavbu pyramíd vybrali práve tieto miesta. Výsledky sú prekvapujúce a umožňujú hlbšie pochopiť kultúru a náboženstvo starých Egypťanov.
Štúdiu uverejnil denník Heritage Daily, jeden z popredných svetových spravodajských portálov o vede a histórii. Výskum uskutočnila doktorka Sarah Parsekian, vedúca katedry archeológie na Káhirskej univerzite, a jej tím, ktorý v posledných rokoch viedol početné expedície na rôzne pyramídové lokality v Egypte.
Cieľom výskumu bolo pochopiť, prečo si Egypťania na stavbu pyramíd vybrali práve tieto miesta. V starovekom Egypte bolo postavených viac ako 100 pyramíd, ale najznámejšie sú v Gíze: Veľká pyramída, Rachefova pyramída a Menkaureho pyramída. Vedci sa už skôr zaoberali otázkou, prečo boli tieto miesta vybrané, ale nová štúdia vrhá na túto tému nové svetlo.
Podľa doktorky Parsekian a jej tímu bola jedným z najdôležitejších faktorov pri výbere lokalít geológia. Vedci zistili, že väčšina pyramíd bola postavená na miestach, kde bola pôda mimoriadne stabilná. To bolo mimoriadne dôležité, pretože obrovská hmotnosť pyramíd si vyžadovala pevné základy. Výskumníci použili geologické štúdie, ktoré ukázali, že väčšina pyramíd bola postavená na vápencových a pieskovcových základoch, ktoré sú mimoriadne pevnými a stabilnými materiálmi.
Okrem toho zohrávali dôležitú úlohu aj hydrologické faktory. Egypťania brali do úvahy aj vzdialenosť od rieky Níl. Vedci zistili, že väčšina pyramíd bola postavená relatívne blízko Nílu, čo uľahčovalo dopravu stavebných materiálov. Níl sa každoročne rozvodňuje a zvýšenie hladiny vody umožnilo Egypťanom ľahko prepraviť ťažké kamenné bloky cez rieku na miesto stavby pyramídy.
Okrem geologických a hydrologických faktorov zohrávali pri výbere miest významnú úlohu aj náboženské a astronomické hľadiská. Egypťania hlboko verili v posmrtný život a mysleli si, že pyramídy budú miestom večného odpočinku faraónov. Preto bolo pre nich dôležité, aby boli miesta pyramíd posvätné a významné.
Tím doktorky Parsekian zistil, že mnohé miesta pyramíd boli vybrané na základe pohybu slnka a hviezd. Egypťania verili, že duše faraónov sa po ich smrti spoja s hviezdami a nebesami. Preto vyhľadávali miesta, kde boli pyramídy dokonale zosúladené s východom a západom slnka a určitými súhvezdiami.
Jednou z najzaujímavejších častí štúdie bolo využitie modernej technológie. Výskumníci použili drony a satelitné snímky na podrobné zmapovanie okolia pyramíd. Tieto nástroje im umožnili pozorovať detaily, ktoré predtým neboli viditeľné. Satelitné snímky napríklad odhalili, že mnohé miesta pyramíd boli kedysi obklopené vodnými tokmi alebo jazerami, ktoré dnes vyschli. To poskytlo ďalší dôkaz, že blízkosť vody zohrávala dôležitú úlohu pri výbere miesta.
Nová štúdia predstavuje významný príspevok k nášmu chápaniu egyptských pyramíd. Doktorka Parsekian a jej tím dokázali, že výber miest pre pyramídy nebol náhodný, ale výsledkom starostlivého plánovania a pozornosti.