Jasno
10°
Bratislava
Gertrúda
19.5.2022
Prečo sa japonské filmy pre dospelých líšia od ostatných?
Zdielať na
Chill

Prečo sa japonské filmy pre dospelých líšia od ostatných?

Zdroj: Kotoyama

Dnešný príbeh nebude o sexe, ale o pôvode cenzúry a kultúrnej nekompatibilite.

Ako je všeobecne známe, súčasnú japonskú pornografiu charakterizujú dva hlavné znaky: nikdy v nej neukazujú pohlavné orgány, napriek tomu, že sú pre tento žáner typické – tieto prekrývajú rôznymi spôsobmi, najčastejšie štvorčekovaním. 

Druhým charakteristickým znakom je obrovská popularita erotických komiksov a animovaných filmov, v ktorých sa nachádzajú ženské postavy (alebo aspoň podobné ženám) a mužov nahrádzajú bizarné monštrá s chápadlami. Aby sme pochopili pozadie tohto javu, musíme sa vrátiť späť do druhej polovice 19. storočia.

Nemravné Japonsko

Tradične uzavreté Japonsko otvorilo svoje hranice svetu a do krajiny začali vo veľkom prúdiť ľudia zo Západu, vrátane rôznych misionárov. Tí sa stretli s obrovskou morálnou anomáliou: verejné kúpele spoločne používali polonahí muži, ženy a deti, ktorí sa v obrovských horúčavách prechádzali len s plachtou okolo bedier.

Aby toho nebolo dosť, populárnym umeleckým smerom bola shunga, ktorú charakterizovali erotické drevoryty a obrazy. Týmito si vtedajší Japonci s obľubou zdobili svoje domovy, alebo si ich vzájomne darovali pri rôznych príležitostiach.

Wikimedia

​Zákon č. 175

Japonsko, ktoré si za cieľ vytýčilo modernizáciu a industrializáciu, zúčtovalo na konci 19. storočia s nemravnou stáročnou tradíciou. Japonský cisár Mucuhito začal s kopírovaním západnej kultúry a zakázal používanie spoločných kúpeľov, obnažovanie sa na verejnosti a pornografiu.

Po druhej svetovej vojne, keď do krajiny prišlo ešte väčšie množstvo cudzincov, sa pravidlá sprísnili. Vtedy vstúpil v platnosť zákon číslo 175, ktorý zakazoval obscénnosť. Podrobne anatomicky určil, ktoré časti tela sa nesmú ukazovať (konkrétne prirodzenie, ochlpenie a samotný sexuálny akt) a hrozil dvojročným väzením každému, kto ho poruší, buď umeleckou tvorbou alebo distribúciou.

Penisy nie, chápadlá áno

Riešenie prišlo v podobe prekrývania inkriminovaných partií na fotkách a videách, ktoré, priznajme si, trochu znižuje hodnotu tejto tvorby. S otvorením zadných vrátok na zákone bolo nutné čakať až do konca 80. rokov. Vtedy prišli legendárny maliar komiksov Toshio Maeda spolu s animátorom Hidekim Takayamom na skvelý nápad.

Maeda v roku 1987 nakreslil populárny erotický komiks Urotsukidōji (experti žánru jeho vplyv prirovnávajú k Akire) a Takayama z neho vyrobil animovanú verziu. Pôvodná verzia vyhovovala cenzúre a háklivé miesta boli patrične zakryté. Film Takayama okorenil prítomnosťou démonov a príšer s chápadlami. Vtedy zistili, že proti chápadlám cenzori nemali žiadne námietky.

Toshio Maeda

urotsukidoji.jp

​​Boom príšer

Maeda povzbudený týmto poznatkom, vyhotovil v roku 1989 prelomový titul žánru – komiks Demon Beast Invasion, ktorému ako predloha poslúžila slávna shunga - Sen rybárovej ženy z roku 1814. Vyšlo najavo, že podľa zákona je síce vyobrazenie dobrovoľného sexuálneho aktu medzi mužom a ženou trestné, ale medzi ženou a rôznymi príšerami prípadne robotmi nie.

S pornografiou s chobotnicami sa pretrhlo vrece. Dopyt po porne bez cenzúry začali uspokojovať rôzne násilné a perverzné snímky. Vrchol popularity zažíval žáner koncom 90. rokov, ale v Japonsku je populárny dodnes. Rozmach internetu ukázal celému svetu, čo vznikne dlhodobým potláčaním sexuality pomocou skĺbenia cenzúry a kreativity.

Tako to ama (Sen rybárovej ženy)

Tako to ama (Sen rybárovej ženy)

Wikimedia

​Zákon medzitým zmenili. V roku 1999 jeho novelizácia zakázala výrobu a distribúciu detského porna a v roku 2014, ku nim pribudlo aj vlastnenie. Týka sa to len filmov a obrázkov so živými osobami, v kreslenej podobe je detské porno naďalej legálne a v rámci slobody prejavu aj chránené. Samozrejme, ak miesto mužov v komiksoch účinkujú príšery s chápadlami.

Súvisiace články

Najčítanejšie