Vo vesmíre svietia divné bodky: Nik netuší prečo

Na snímkach z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba sa objavujú drobné červené body, ktoré nedajú astronómom spať. Vyzerajú nenápadne, no môžu ukrývať odpoveď na to, ako vo veľmi mladom vesmíre vznikali prvé obrie čierne diery.

Na prvý pohľad vyzerajú ako bezvýznamné červené bodky, ktoré sa náhodou priplietli do záberov z najvýkonnejšieho teleskopu súčasnosti. Lenže práve tieto takzvané little red dots patria dnes medzi najväčšie záhady mladého vesmíru. James Webb ich zachytáva na množstve snímok a vedci sa stále sporia, čo vlastne pozeráme. CNN pripomína, že okolo ich pôvodu zatiaľ nepanuje zhoda a práve to z nich robí jeden z najhorúcejších objektov modernej astronómie.

Tieto drobné červené body vyzerajú nevinne, no môžu ukrývať jedny z prvých obrovských čiernych dier vo vesmíre.

Dlho sa špekulovalo, či ide o extrémne kompaktné mladé galaxie, alebo o rané aktívne čierne diery. Do hry však v januári 2026 vstúpil silný argument: štúdia v časopise Nature naznačila, že vo väčšine prípadov môže ísť o mladé supermasívne čierne diery obalené hustým ionizovaným plynom. Práve tento „kokón“ by mohol vysvetľovať, prečo sú objekty také červené a zároveň prečo sa správajú inak, než vedci pri podobných zdrojoch čakali. Výskumníci zároveň odhadli, že tieto čierne diery môžu byť 100-krát menej hmotné, než sa predpokladalo skôr.

NASA už skôr uviedla, že veľká časť týchto objektov vykazuje známky rýchlo rastúcich supermasívnych čiernych dier a že sa objavujú hlavne v období približne 600 miliónov až 1,5 miliardy rokov po veľkom tresku. Inak povedané, môžeme sa pozerať na krátku a doteraz prakticky neznámu fázu vývoja vesmíru, keď sa rodili prvé kozmické monštrá. A ak sa to potvrdí, tie nenápadné červené bodky môžu prepísať naše predstavy o tom, ako rýchlo sa vo vesmíre formovali obrovské čierne diery.