Turínske plátno skrýva stopy, ktoré tam nečakali

Na látke spájanej s Ježišovým pochovaním sa našli aj genetické stopy paradajok a kukurice. Výskum Turínskeho plátna tak otvoril otázku, čo všetko sa naň dostalo počas jeho dlhej histórie.

Tím Gianniho Barcacciu z Univerzity v Padove skúmal vzorky zo zbierky odobratej v roku 1978. Výsledky publikoval v časopise Scientific Reports. Medzi ľudskými genetickými stopami identifikoval aj mitochondriálnu líniu H33, ktorá sa dnes vyskytuje tiež na Blízkom východe, najmä medzi drúzmi. Samotný nález však neurčuje, kedy ani kde sa DNA na látku dostala.

Výrazná časť ľudskej DNA v skúmaných vzorkách navyše zodpovedala odborníkovi Pierluigimu Baimovi Bollonemu, ktorý materiál odoberal. Ide o konkrétny príklad kontaminácie pri manipulácii, nie o identifikáciu človeka pochovaného v plátne.

Analýza zachytila aj mikroorganizmy tolerujúce vysokú slanosť. Tie môžu súvisieť so slaným prostredím či spracovaním ľanu, ale nepredstavujú dôkaz pobytu pri Mŕtvom mori. Rastlinné nálezy zahŕňali mrkvu, pšenicu aj plodiny amerického pôvodu. DNA mrkvy bola podobnejšia pestovaným odrodám než divým populáciám.

Takáto biologická pestrosť nie je úplnou novinkou. Už výskum z roku 2015 našiel v prachu z plátna rastlinné druhy pochádzajúce z rôznych oblastí sveta aj ľudské genetické línie viacerých geografických pôvodov. Autori upozornili, že druhy zavlečené do Európy po stredoveku nedokážu rozlíšiť staroveký pôvod látky od stredovekého: mohli ju kontaminovať oveľa neskôr.

Pri určovaní veku preto treba oddeliť samotnú tkaninu od materiálu, ktorý na nej postupne pribúdal. Rádiokarbónové merania vykonané v roku 1988 tromi laboratóriami zaradili skúmaný ľan do obdobia rokov 1260 až 1390. Výsledky vyšli v časopise Nature v roku 1989.

Nová genetická analýza tento výsledok nevyvrátila. Jej autori výslovne uvádzajú, že použitá metóda nedokáže rozhodnúť medzi stredovekým pôvodom a dvojtisícročnou históriou. Plátno vydalo množstvo biologických stôp, ale dôkaz spojenia s Ježišom medzi nimi nie je.