Tajomný papyrus z Egypta mení pohľad na armádu ríše

Na fragmente staroegyptského papyrusu z obdobia 18. dynastie sa objavili bojovníci, ktorí nápadne pripomínajú mykénskych Grékov. Ak je tento výklad správny, Egypt mohol mať kontakty s egejským svetom oveľa priamejšie a vojensky tesnejšie, než sa dlho predpokladalo.

Starý Egypt mal armádu, ktorá držala ríšu pokope, chránila hranice a pomáhala faraónom rozširovať vplyv ďaleko za údolie Nílu. Jeden nenápadný papyrus z el-Amarny však naznačuje, že v týchto vojenských príbehoch možno nefigurovali len domáci vojaci a tradiční nepriatelia. Na maľovaných fragmentoch z 18. dynastie sa totiž objavujú postavy, ktoré podľa časti odborníkov pripomínajú bojovníkov z mykénskeho sveta, teda z oblasti neskorobronzového Grécka.

Britské múzeum opisuje predmet ako fragmenty dvoch scén maľovaného papyrusu bez textu. Na jednej je padlý Egypťan a líbyjskí bojovníci, na druhej rady egyptskej pechoty, pričom niektorí vojaci majú prilby a krátke tuniky z volskej kože. Práve tieto detaily rozbehli debatu, či sa v egyptskej obrazovej tradícii náhodou neobjavil aj prvok typický pre Mykénčanov.

Najväčšiu pozornosť pútajú prilby, ktoré podľa interpretácie publikovanej v odbornom časopise Annual of the British School at Athens môžu pripomínať slávne mykénske prilby z kančích klov. Táto štúdia už v roku 1994 navrhla, že na papyruse z el-Amarny by mohli byť zachytení bojovníci s mykénskymi znakmi, čo by bol zaujímavý dôkaz priameho kontaktu medzi Egyptom a egejským priestorom. Dôležité však je, že ide o možnú interpretáciu, nie o definitívne uzavretý verdikt.

To je na celej veci najzaujímavejšie. Ak sú tieto postavy naozaj mykénski bojovníci, nešlo by len o exotický detail na jednom obrázku. Znamenalo by to, že Egypt v 14. storočí pred n. l. poznal egejský svet lepšie, než si bežne predstavujeme, a že kontakty medzi oboma civilizáciami nemuseli zostať len pri obchode či diplomatických daroch. V hre by bola aj vojenská spolupráca, prítomnosť cudzincov v armáde alebo aspoň veľmi presná znalosť cudzej výzbroje.

Úplne odtrhnuté od reality to nie je. Egyptológovia už dlhšie vedia, že Egypt 18. dynastie mal kontakty s Egejdou. Dôležitým dôkazom je takzvaný Aegean List z čias Amenhotepa III., teda zoznam miest a názvov spájaných s oblasťami Kréty a pevninského Grécka. Väčšina bádateľov súhlasí, že Egypťania mali o častiach egejského sveta pomerne konkrétne vedomosti. Samotný papyrus tak neznie ako izolovaná fantázia, ale skôr ako potenciálny ďalší dielik do väčšej skladačky.

Zároveň však netreba preháňať. Britské múzeum pri opise predmetu nehovorí priamo o „mykénskych žoldnieroch“, ale opatrne opisuje výjav a výstroj. Silnejšie tvrdenia prichádzajú až z interpretácií odborníkov a popularizačných článkov. Presne preto je fér písať o tejto téme ako o fascinujúcej možnosti, nie ako o hotovej senzácii, ktorú už všetci vedci bez výhrad prijali.

Aj tak je to však parádny príbeh. Jeden malý obraz z podzemia egyptskej minulosti znovu otvára otázku, ako blízko k sebe mali civilizácie neskorej doby bronzovej. Možno sa ukáže, že Egypt a mykénsky svet neprepájali len lode, dary a obchodné kontakty, ale aj ľudia, ktorí sa vedeli pohybovať priamo na bojisku. A presne to robí z tohto papyrusu oveľa viac než len pekne namaľovaný fragment.