Staroveké stopy naznačujú, že Mars skrýval veľké tajomstvo

Nová štúdia naznačuje, že planéta mohla byť pred miliardami rokov teplá a vlhká, čo je v rozpore s doterajšími teóriami o jej chladnej, ľadovej minulosti. Toto zistenie má zásadný dopad na naše úvahy o tom, či sa na Marse mohol vyvinúť život.

Otázka obývateľnosti Marsu fascinuje vedcov už desaťročia. Rovnako ako Zem, aj Mars je starý približne 4,5 miliardy rokov a jeho geologická história je rozdelená na rôzne časové úseky. Najnovšia štúdia sa zameriava na tzv. Noachiánsku epochu, ktorá trvala približne od 4,1 do 3,7 miliardy rokov.

Dôkazom tejto búrlivej minulosti sú aj obrovské impaktné panvy Hellas a Argyre na Marse. Obe majú priemer viac ako tisíc míľ a sú také rozsiahle, že by dokázali pojať všetku vodu Stredozemného mora a ešte by zostalo miesto. Hoci sa zdá, že takéto obdobie plné dopadov meteoritov nie je priaznivé pre vznik života, práve vtedy mohol byť Mars najobývateľnejší. Dôkazy o existencii vody sú nespočetné: vyschnuté riečne údolia, dna jazier, staroveké pobrežia a delty riek svedčia o bohatej hydrologickej minulosti.

Faktom zostáva, že Slnko bolo v tej dobe približne o 30% slabšie ako dnes, čo znamená, že na Mars dopadalo menej tepla. Na udržanie teplej klímy by musela byť atmosféra oveľa hustejšia ako dnes a bohatá na skleníkové plyny, ako je CO2. Problém je, že pri príliš vysokom tlaku má CO2 tendenciu kondenzovať, čo by znižovalo skleníkový efekt.

Rover Perseverance, ktorý pristál na Marse vo februári 2021, má za úlohu nájsť dôkazy, ktoré by podporili jednu z týchto teórií. A zdá sa, že najnovšia štúdia prináša prelomové zistenia. Vedci analyzovali kamienky bohaté na hliník (kaolinit), nájdené v starovekých prietokových kanáloch. Tieto kamienky vykazujú známky rozsiahleho zvetrávania a chemickej zmeny spôsobenej vodou. Čo je zaujímavé, íly sú silne ochudobnené o železo a horčík a obohatené o titán a hliník. Tieto zistenia naznačujú, že prostredie bolo mimoriadne vlhké a že procesy zvetrávania boli intenzívne.