Táto egyptská pyramída popiera všetko, čo sme vedeli

Archeológovia si mysleli, že o egyptských pyramídach už vedia všetko. A potom v púšti narazili na stavbu, ktorá tam podľa všetkých pravidiel nemala existovať. Nevyzerá ako pyramída, nespráva sa ako pyramída a možno bola postavená ako vedomý rozchod s bohmi.

Keď sa vedci pozreli na satelitné snímky južne od Sakkáry, všimli si zvláštny tvar vystupujúci spod piesku. Žiadna elegantná pyramídová silueta, žiadne presné línie smerujúce k slnku. Namiesto toho masívny, nepravidelný kamenný blok – skôr obrovská hrobka než monument večnosti. Čím viac sa odkryvalo, tým jasnejšie bolo, že ide o niečo výnimočné.

Stavba patrí faraónovi Šepseskafovi, synovi Menkaurého, ktorého dokonalá pyramída dodnes stojí v Gíze. Logika by hovorila, že aj syn bude pochovaný v pyramíde. Lenže Šepseskaf urobil presný opak. Namiesto klasickej pyramídy si dal postaviť monumentálny kamenný obdĺžnik, dnes známy ako Mastabat al-Fara’un – faraónova mastaba.

Pre archeológov to bol šok. Niektorí si najprv mysleli, že ide o núdzový hrob, narýchlo dokončený po panovníkovej smrti. Lenže čím viac detailov skúmali, tým viac im dochádzalo, že toto nebola improvizácia. Bola to voľba.

Egyptské pyramídy totiž neboli len hrobky. Boli symbolmi slnečného boha Réa. Ich tvar predstavoval skamenený slnečný lúč, most medzi zemou a nebom. Faraóni sa považovali za synov boha, ktorí sa po smrti vracajú k slnku. Všetko – orientácia, tvar aj poloha – sa riadilo týmto kultom.

A Šepseskaf to všetko ignoroval.

Jeho hrobka sa vymyká orientáciou, tvarom aj symbolikou. Akoby niekto úmyselne povedal: dosť. Podľa jednej teórie mohlo ísť o politický alebo náboženský zlom. Výpočty totiž naznačujú, že v tomto období došlo k mimoriadne dlhému úplnému zatmeniu Slnka, trvajúcemu až sedem minút. Pre civilizáciu, ktorá uctievala Slnko ako boha, to mohlo pôsobiť ako apokalyptické znamenie.

Niektorí vedci preto hovoria o prvej zaznamenanej „strate viery“ v egyptskej histórii. O momente, keď sa panovník rozhodol nepostaviť si most k bohu, ale uzavrieť sa do kamennej pevnosti na zemi.

Táto zvláštna „pyramída, ktorá nie je pyramídou“, dnes pôsobí ako atómová bomba poznania. Nezrútila len piesok nad sebou, ale aj naše predstavy o tom, akí neotrasiteľní boli bohovia starovekého Egypta. A pripomína, že aj v civilizácii posadnutej večnosťou mohli nastať chvíle pochybností.