Pyramídy neboli hrobky: Fyzik prišiel na dôvod

Celé stáročia sme verili, že egyptské pyramídy sú hrobky faraónov. Britský fyzik si ich však prepočítal a prišiel k záveru, ktorý mení dejiny. Pyramídy možno neboli postavené pre večnosť, ale pre prežitie štátu.

Egyptské pyramídy fascinujú ľudstvo tisíce rokov. Sú presné, obrovské a opradené mýtmi. Oficiálne vysvetlenie bolo dlhé desaťročia jednoduché: išlo o hrobky faraónov, postavené pre večnosť. Lenže niečo na tom nesedí. Pyramíd je viac než panovníkov a v niektorých obdobiach sa stavalo niekoľko naraz.

Britský fyzik Kurt Mendelssohn z Oxfordskej univerzity sa na pyramídy nepozeral cez legendy, ale cez čísla. A práve matematika mu začala kaziť romantický príbeh.

Pri Medymskej pyramíde si všimol, že jej zrúcaný stav nevyzerá ako výsledok rabovania. Okolo nej ležali masy sutiny, akoby sa pyramída sama zosypala. Podľa jeho výpočtov šlo o prvý pokus Egypťanov postaviť hladkú pyramídu s príliš strmým uhlom. Keď sa kamenný obal stal ťažším, vnútorná konštrukcia to nevydržala a nasledoval kolaps.

O pár desiatok kilometrov ďalej stojí Zlomená pyramída v Dahšúre. Jej zvláštny tvar sa dlho vysvetľoval chybou či smrťou faraóna. Mendelssohn však tvrdí, že ide o vedomú reakciu na katastrofu v Medyme. Stavitelia znížili uhol, aby zabránili ďalšiemu zrúteniu.

Skutočný šok však prišiel, keď si fyzik položil otázku, prečo sa za vlády jedného faraóna stavalo viac pyramíd súčasne. Odpoveď bola ekonomická. Na stavbách pracovali desaťtisíce ľudí, najmä počas nílskych záplav. Ak by sa dokončila len jedna pyramída, obrovská masa ľudí by ostala bez práce.

Riešením bolo stavať viac pyramíd naraz. Nie ako hrobky, ale ako pracoviská. Podľa Mendelssohna išlo o prvý veľký program verejných prác v dejinách.

Pyramídy možno neboli symbolom večnosti. Možno to bol len geniálne maskovaný spôsob, ako udržať spoločnosť pod kontrolou.