V tajnom kláštore objavili najstarší písomný doklad keltčiny

Archeológovia v Škótsku urobili úžasný objav.

Archeológovia objavili v severnom Škótsku tajný starobylý kláštor, ktorý sa dlho považoval za stratený. Presná poloha kláštora Deer bola dlho jednou z najväčších záhad v škótskej archeológii. Teraz však tím výskumníkov tvrdí, že sa im konečne podarilo identifikovať miesto kláštora, ktoré sa nachádza neďaleko dediny Mintlaw v škótskom grófstve Aberdeenshire.

Tím pri vykopávkach objavil množstvo dôkazov o kláštore na poli, kde sa nachádzajú ruiny opátstva Deer Abbey založeného v roku 1219 a opusteného v 16. storočí. Presný dátum vzniku kláštora nie je známy, ale časovo predchádzal neďalekému opátstvu, čím sa pravdepodobne stal najstarším kláštorom v oblasti.

Kláštor má historický význam v škótskych dejinách, pretože najstarší známy písomný záznam škótskej galčiny, materinského jazyka keltských národov Škótska, pochádza z 11. alebo začiatku 12. storočia. Galské texty sa nachádzajú v knihe Book of Deer, ktorá je súčasťou takzvanej prílohy "Pocket Gospel Book", ktorá bola pôvodne napísaná v latinčine.

KNIHA, KTORÁ VZNIKLA MEDZI ROKMI 850 A 1000 N. L., SA POVAŽUJE ZA JEDEN Z NAJDÔLEŽITEJŠÍCH RUKOPISOV V DEJINÁCH ŠKÓTSKA.

Nie je známe, kde bol rukopis napísaný, ale do vlastníctva mníchov kláštora Deer sa dostal približne v 11. storočí. Odtiaľ pochádza aj jeho názov. Práve títo mnísi napísali galský text, ktorý hovorí o vtedajších daroch pôdy.

RUKOPIS BOL NAPOKON V ROKU 1715 ULOŽENÝ V KNIŽNICI CAMBRIDGESKEJ UNIVERZITY NA JUHU ANGLICKA, ALE DODNES ZOSTÁVA ZÁHADOU, AKO SA KNIHA DOSTALA ZO SEVERNÉHO ŠKÓTSKA DO JUŽNÉHO ANGLICKA.

Dodatky ku Knihe jeleňov sa týkajú založenia kláštora a ďalších pozemkových dotácií v severovýchodnom Škótsku. Práve tieto informácie nakoniec priviedli archeológov k dávno stratenému kláštoru.