Mohla by táto staroveká mayská metóda zachrániť náš svet?

Staroveká technika objavená hlboko v džungli by mohla vyriešiť problém s nedostatkom vody, ktorý môže nastať v budúcnosti.

V srdci Strednej Ameriky zažívala ríša Mayov obdobie sucha trvajúce približne päť mesiacov v roku, počas ktorého "bola hladina vody v riekach nízka, zakalená a zamorená chorobami", píše Lucero v článku.

"Aby starovekí Mayovia kompenzovali sezónny nedostatok vody, vybudovali nádrže, ktoré boli hlavným zdrojom vody počas obdobia sucha."

- pokračuje a poznamenáva, že tieto nádrže udržiavali mayskú ríšu viac ako tisíc rokov.

Medzi najväčšie z týchto nádrží patrila tá, ktorá zásobovala mesto Tikal a ktorá mohla uskladniť viac ako 900 tisíc metrov kubických vody. Podľa Lucerových výpočtov to bolo viac než dosť na uspokojenie každodenných potrieb 80 tisíc ľudí, ktorí v čase rozkvetu mesta obývali toto miesto, na pitie, umývanie a varenie.

Predchádzajúce analýzy nádrže v Tikale ukázali, že dno nádrže bolo vyložené sopečným zeolitickým pieskom, ktorý sa dovážal zo vzdialenosti približne 30 kilometrov a ktorý sa používal na filtrovanie nečistôt a patogénov z vody. Okrem tohto prirodzeného filtračného systému Mayovia používali aj vodné rastliny, ako sú pálky, ostrice, trstiny a hyacinty, aby zabránili kaleniu vody v nádržiach.

Tieto rastliny odstraňujú z vody živiny ako dusík a fosfor, čím obmedzujú rast škodlivých rias. Podľa Lucera bola lekno v kultúre starých Mayov mimoriadne uctievanou rastlinou, pretože sa spájalo s čistou vodou, a preto sa spájalo s kráľovskou rodinou.

Vzhľadom na súčasné a budúce potreby vody sa Lucero domnieva, že vybudované mokrade, ako sú mokrade vytvorené starými Maymi, môžu prispieť k splneniu cieľa OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja č. 6, ktorým je zabezpečenie prístupu k čistej vode pre všetkých.

"Umelé mokrade si nevyžadujú používanie chemikálií ani fosílnych palív na údržbu a po počiatočnej prácnej výrobe sa pri určitej údržbe stávajú samočistiacimi a sebestačnými."

- vysvetľuje Lucero.

V diskusii o tom, ako by sa takýto systém mohol realizovať, Lucero píše, že "okrem budovania takýchto mokradí rôznych veľkostí by rodiny a komunity mohli na ne premeniť napríklad aj milióny bazénov v Spojených štátoch". To by podľa neho zvýšilo naše šance vyhnúť sa osudu mayskej civilizácie, ktorú nakoniec zničilo veľké sucho.