Vedci objavili zvláštnu kosť: Môže meniť náš pôvod

Vedci analyzovali 7,2 milióna rokov starú stehennú kosť z Bulharska a tvrdia, že záhadný primát Graecopithecus mohol chodiť po dvoch ešte skôr, než sa doteraz predpokladalo. Ak sa to potvrdí, spor o pôvod ľudskej dvojnohosti sa môže znovu otvoriť.

Nová analýza takmer kompletnej stehennej kosti z lokality Azmaka v Bulharsku naznačuje, že tvor pripisovaný druhu Graecopithecus freybergi mohol mať prekvapivo skoré znaky dvojnohej chôdze. Fosília je stará približne 7,2 milióna rokov, teda je staršia než mnohé slávne nálezy spájané s ranými hominínmi v Afrike.

Výskumníci z viacerých inštitúcií vrátane Univerzity v Tübingene a University of Toronto upozorňujú najmä na dlhší krčok stehennej kosti, miesta úponov sedacích svalov a rozloženie kostnej hmoty. Práve táto kombinácia podľa nich pripomína skorú, ešte neúplnú formu dvojnohosti. Nejde teda o modernú ľudskú chôdzu, ale skôr o „prechodný režim“: zviera sa zrejme vedelo postaviť a pohybovať po dvoch, no zároveň si zachovávalo aj znaky pohybu po štyroch.

Ako sa z pohybu po stromoch stala chôdza po dvoch? Toto video zrozumiteľne vysvetľuje, prečo je vznik dvojnohosti jednou z najväčších záhad ľudskej evolúcie a prečo môže nález z Bulharska vyvolať taký rozruch:

To najprovokatívnejšie však prichádza až potom. Autori štúdie pripúšťajú, že práve balkánsky región mohol byť jedným z miest, kde sa veľmi skorá dvojnohosť začala vyvíjať v otvorenejšom prostredí podobnom riedkej savane. Dokonca naznačujú, že potomkovia týchto populácií sa mohli neskôr presunúť z Eurázie do Afriky.

Lenže tu sa začína aj veľká vedecká hádka. Samotní autori priznávajú, že fosília nesie aj znaky štvornohého pohybu a že dôkazov je stále málo. Kritici už pri starších tvrdeniach o Graecopithecovi upozorňovali, že niekoľko izolovaných nálezov nestačí na prepisovanie pôvodu človeka. Inými slovami: objav je fascinujúci, no verdikt je zatiaľ otvorený. A práve preto je tento dávny primát taký zaujímavý.