Vedci našli stopy života tam, kde nemali byť

Vedci v Maroku narazili na stopy dávneho života v mieste, kde ich podľa doterajších predstáv vôbec nemali nájsť. Zvláštne vrásky v starých horninách teraz otvárajú otázku, či sme niektoré kapitoly histórie Zeme nečítali úplne zle.

Výskumníci skúmali staré morské sedimenty v marockom pohorí Vysoký Atlas a objavili na nich jemné vráskovité štruktúry. Takéto útvary sa zvyčajne spájajú s mikrobiálnymi rohožami v plytkých vodách, kde majú organizmy dostatok svetla. Lenže v tomto prípade vznikli horniny v hlbokomorskom prostredí, kam slnečné svetlo vôbec neprenikalo. Podľa vedcov išlo najmenej o hĺbku okolo 180 metrov pod hladinou starovekého oceánu.

A tu sa začína ten zaujímavý zlom. Ak tieto zvlnené štruktúry naozaj vytvorili mikróby, nemohli fungovať klasicky cez fotosyntézu. Tím preto prišiel s vysvetlením, že išlo o chemosyntetické mikrobiálne spoločenstvá — teda organizmy, ktoré získavali energiu z chemických reakcií, nie zo slnka. Podľa autorov mohli využívať látky prinesené na dno starovekého mora podmorskými zosuvmi sedimentu.

Video: Ako vyzerajú mikrobiálne štruktúry v horninách a prečo sú pre vedcov také dôležité.

Znie to ako detail pre úzky okruh geológov, ale dôsledky sú širšie. Vráskovité štruktúry sa doteraz považovali najmä za znaky plytkých, svetlom zaliatych prostredí a často aj veľmi dávnych období pred tým, než morské dno začali intenzívne prehrabávať živočíchy. Tu však ide o horniny staré približne 180 miliónov rokov, teda z obdobia jury. To znamená, že podobné stopy života môžu existovať aj tam, kde ich vedci doteraz veľmi nehľadali.

Za objavom stojí tím okolo geobiologičky Rowan Martindale z University of Texas at Austin. Sama opísala, že keď si pri terénnom výskume všimla zvlnený povrch horniny, okamžite jej bolo jasné, že niečo nesedí. Presne tieto „vrásky“ totiž v takýchto usadeninách podľa doterajších predstáv nemali byť. Následná analýza ukázala, že nejde len o mechanické stopy po pohybe sedimentov, ale pravdepodobne o zachované fosílne zvyšky mikrobiálnych rohoží.

Objav je zaujímavý aj preto, že môže rozšíriť mapu miest, kde sa oplatí hľadať dôkazy dávneho života. Ak sa podobné štruktúry dokázali vytvoriť aj v temnom hlbokomorskom prostredí, vedci budú musieť inak premýšľať nielen o starých oceánoch na Zemi, ale možno raz aj o tom, kde má zmysel hľadať stopy života inde vo vesmíre. A presne toto je ten typ nenápadného geologického objavu, ktorý vie mať oveľa väčší presah, než sa na prvý pohľad zdá.